Saké

Okrem hrozna sa dá destilovať veľké množstvo ovocia.

Tento proces sa dá rovnako aplikovať aj na orechy, bylinky a ďaľšie rastliny. Výroba destilátov z ryže má svoje korene ako inak v Ázii. Medzi najpodstatnejšie produkty patrí shocku a saké z Japonska a soju z Kórey. Shocku a soju sa považujú za ryžovú vodku, lebo sa destilujú ako ostatné destiláty. Proces vzniku saké a jeho zaradenie je o niečo zložitejší. Je to vlastne víno, pivo alebo destilát?

Keďže sa pri jeho výrobe mieša ryžový destilát s vykvaseným ryžovým nápojom, možno ho uvádzať ako destilát. No výsledný produkt už neprechádza žiadaným procesom a technika pri jeho výrobe pripomína produkciu vína, či piva.

Označenie suché a sladké, či ľahké a ťažké sa stotožňuje s kategorizáciou vín. Podáva sa ako víno, balí sa ako pivo. Saké je prosto samo o sebe jedinečné a nedá sa prirovnávať k žiadenu iného alkoholickému nápoju. Na jeho výrobu slúži ryža z druhu sakamai s vysokým obsahom škrobu. Nie je to bežná konzumná ryža.

Svojou povahou by malo byť saké ľahké a čerstvé, nie bohaté a ťažké. Malo by mať delikátnu a jemnú vôňu.

Štyri základné skupiny saké

1. Jumnai-shu saké sa produkuje výlučne z ryže a nepridáva sa doň žiaden alkohol. Charakterizuje ho plná chuť.
2. Honjozo-shu saké je ľahké, suché a voňavé. Pridáva sa doň malé množstvo alkoholu.
3. Ginjo-shu saké dosahuje vysokú kvalitu, vyrába sa z tej najčistejšej ryže. Vďaka procesu jeho výroby sú jeho chute podstatne chutné a delikátne.
4. Bežné saké, obsahujúce veľa alkoholu, sa označuje futsu-shu.

Saké je univerzálny nápoj. Podáva sa vychladené až na teplotu 5°C alebo teplé pri teplote približne 55°C. Obvykle sa konzumuje pri izbovej teplote.

Pripravila Katka M.