Chatovica

[Malina z Kubína]

Raz prišla za nami na chatu jedna kamarátka a bola akási „nezvyčajne skromná“, nechcela piť. Bolo nám to divné, pretože inak si rada dala s nami „do nosa“. Keď sme sa jej spytovali, čo sa deje, nechcela nám prezradiť, vraj sa jej budeme strašne smiať. Museli sme jej všetci sľúbiť, že sa jej smiať nebudeme, len nech nám povie, prečo sa rozhodla, že už v živote piť nebude. A tak nám rozpovedala, čo sa jej stalo:

Boli raz s inou partiou na chate, kde sa chodilo na záchod von, na latrínu. Večer, keď už sa všetci uložili spať, potrebovala vyjsť ísť na záchod a tak sa vybrala von. Vonku sa poriadne šmýkalo, všade bolo blato a ona sa vybrala len v „bačkúrkach“. Ledva sa k latríne „došmýkala“, keďže ešte aj krok mala neistý od alkoholu. S úľavou teda otvorila dvere na latríne a „vovalila sa dnu“. Zabudla som dodať, že kamarátka je z tých lepšie živených a preto, keď sa rázne na latrínu posadila, doska pod ňou povolila a ona sa ocitla celým zadkom v nej. Keďže latrína bola naplnená takmer po vrch, posadilo ju to rovno doprostred kopy hovien. V momente sa prebrala a začala kričať o pomoc. Tí, čo jej dobehli na pomoc, mali pred sebou „úžasný“ pohľad: nohy jej trčali zo záchoda, zadok mala zaklinený v prasknutej doske a všade okolo bol príšerný smrad. Rehnili sa na nej ako kone, až potom, keď im ponadávala, začali jej pomáhať. Vytiahli ju von, ale poumývať sa musela ísť sama a taktiež spať musela sama, nikto pri nej nechcel spať.

Už počas rozprávania tohto príbehu sme samozrejme porušili sľub, že sa jej nebudeme smiať, lebo sme sa rehnili, až nám slzy tiekli. Kamarátka nakoniec sľub, že nebude piť, nedodržala, ale dáva si pozor a nechodí na chaty, kde majú latrínu.