Voľba vhodného vína

Víno dotvára pri prestretom stole kultivovanú atmosféru. Treba ho správne vedieť nielen servírovať, ale aj vedieť vhodne skombinovať s ponukou jedál.

V zásade rozlišujeme víno biele, ružové, červené, tiché či šumivé.

Farebná škála a bohatstvo vín sa vyzdvihuje skutočne dômyselne. Voľba správneho odtieňu obrusu, na ktorom stojí flaša a poháre, je opodstatnená. Tmavé obrusy narúšajú vernosť farby vína. Biely a ružový obrus sa preto považuje za najvhodnejší. Krásu vína odhaľuje ďalej správna teplota.

Mladé, biele a vína s vysokým obsahom oxidu uhličitého sa predstavujú pri nižšej teplote. Pri vyšších teplotách sa naopak zase podávajú vína staršie a červené. Biele sladké vína, žlté, dezertné vína, šampanské a šumivé vína sa podávajú pri teplotách 5-9°C. Nižšia teplota zabrzďuje uvoľňovanie aromatických látok z vína. Biele a ružové vína podávané pri takejto teplote by zase stratili svoju živosť a eleganciu, preto sa podávajú pri teplote 10-12°C.

Ľahkým mladým červeným vínam svedčí teplota 12-15°C, bohaté, ťažké a staré červené vína vyniknú pri teplote 15-20°C. Veľkoročníky francúzskych a španielskych vín vyžadujú ešte vyššie servírovacie teploty až 22°C, ktoré im dodajú ušľachtilú hladkosť a zamatovú vôňu, chuť a harmóniu. Temperovanie vína sa doporučuje robiť niekoľko hodín a pozvoľne, aby sme sa predišlo tepelným šokom. Rýchle a veľké zmeny teplôt môžu degenerovať dobré vlastnosti vína.

Pre konzumenta často najefektnejším, avšak metodicky nie najštastnejším prostriedkom na zníženie teploty vína je ponorenie flašy do vedierka s ľadom. Pozvoľné temperovanie vína sa v reštauračných zariadeniach organizuje premiestneným vytipovaných fliaš z pivnice do takzvanej príručnej dennej pivnice, resp. do izometrickej skrine.

Pripravila Katka M.

Tip: podrobné informácie o vínach nájdete v knihách Fedora Malíka. Jeho knihy si môžete objednať v kníhkupectve Martinus.