Priebeh reakcie rodiny na alkoholizmus

Pokiaľ rodina má vo svojom kruhu niekoho kto je závislý od alkoholu, reaguje zvyčajne v týchto fázach:

  1. Ospravedlňovanie.
  2. Kompenzácia.
  3. Taktizovanie.
  4. Rezignácia.
  5. Odchod.

Nie vždy rodina alkoholika prejde všetky fázy. Preberme si ich.

Prvá fáza: ospravedlňovanie

V prvej fáze rodina pitie alkoholika ospravedlňuje. Rodina nemá záujem, aby bola stigmatizovaná. Jej členovia sami popierajú, že by (manžel, matka, otec) naozaj mohol mať problém s alkoholizmom. Každé napitie rodinného člena teda považujú skôr za niečo náhodné. Nie je to predsa nič mimoriadne. Oslavovali sme a podobne. Zvlášť typické je, že ak pije v rodine matka ostatní členovia to často bagatelizujú.

Človek, ktorý pije je často obhajovaný rodinou. Prečo by si nevypil? Veď dnes pije každý! Komu by sa ešte nebolo stalo, že si nevypil trochu viac? A podobne.

Rodina však vidí, že pitie rodinného člena sa akosi nekončí a problémy sa len potichu rozrastajú. Rodina preto prechádza do fázy číslo dva a to je fáza kompenzácie.

Druhá fáza: kompenzácia

Vlastnými silami sa jednotliví členovia rodiny snažia problémy riešiť. Ukrývajú problém pred okolím, svojmu pijanovi sa snažia vyhrážať alebo dohovárať, prosia ho, plačú, vydierajú. Avšak je to úplne márne.

Alkoholik sa v tejto fáze väčšinou čuduje, čo komu prekáža na jeho pití. On ešte nie je v najvyššej fáze alkoholizmu. Je niekde na druhej, začiatkom tretej fázy svojho pitia a nevie, že rodina už dávno tuší, že je zle. Alkoholikovi samému vôbec nenapadne myšlienka, že by naozaj mal prestať piť. Jemu predsa chutí a prípadné problémy zas nie sú nijak veľké. Ostatne – veď dnes už hádam pije každý, nie? Poznáte tie výhovorky, ktoré alkoholici často používajú.

V tejto fáze alkoholik ešte nie je asociál ako si ho mnohí predstavujeme. Pije ešte umierneným spôsobom, dokonca chodí do práce a zarába peniaze. Je nespokojný s tým prečo zrazu jeho manželka takto besnie a prečo sú dokonca aj deti na strane manželky proti jemu. (Že by ich tá suka huckala proti mne?)

Jednoducho v rodine zavládne neporozumenie a konflikt. Rodinní členovia už vidia, že alkoholizmus je vo vážnom stave. Alkoholik sám ešte na toto náhľad nemá. Z toho vyplýva nepríjemná situácia. Keby v tomto štádiu bolo možné alkoholika dostať na protialkoholické liečenie bolo by to ideálne. Alkohol ešte nenapáchal veľa škôd. Avšak v tejto fáze na protialkoholické liečenie alkoholika nedostanete. Alkoholik si myslí, že na liečenie patrí len človek, ktorý pravidelne prespáva v priekope, alebo človek, ktorý pozvracia celé okolie.

Alkoholik tento náhľad nemá aj preto, že rodina kompenzuje jeho problémy. Ak sa ožerie a zaspí do práce, manželka ráno volá šéfovi a hlási virózu…

Tretia fáza: taktizovanie

Ďalšou fázou reakcie rodiny na alkoholizmus je taktizovanie. Rodina začína tušiť, že doteraz vlastne vôbec nič nepomohlo. Nepomohli prosby ani vyhrážky, nepomohol plač. Rodina (hlavne teda manželka, či rodičia) sa začínajú uchyľovať k rôznym stratégiám v nádeji, že to zaberie a pijan prestane piť.

Manželka napríklad začne "robiť ťažkosti". Napríklad odmieta variť. Je to celkom logická reakcia. Predstavte si situácia, že manželka čaká manžela z práce domov, má pripravené jedlo. Avšak manžel sa nevracia, pretože pije v krčme a tak manželka prihrieva jedlo, aby mal čo jesť. Keď nakoniec večer príde, tak vôbec nemá chuť na jedenie. Ja viem vyzerá to, ako maličkosť, ale predstavte si aké utrpenie pre všetkých zúčastnených takáto maličkosť má za následok. Po nejakom čase toto manželku prestane baviť. Keď sa manžel vráti z krčmy domov a pýta sa, kde je jedlo, tak ho vyhodí z domu. „Choď sa najesť tam, kde si bol doteraz. Manželka dúfa, že takýmto, nazvime to možno vydieraním, donúti manžela, aby prestal piť. V niektorých prípadoch sa stane, že takéto nátlakové akcie aj na chvíľu zaberú. Manžel niekedy zareaguje a obmedzí na chvíľu svoje pitie. Väčšinou je to však krátkodobé.

Takéto taktizovanie však má aj ten následok, že alkoholik má odrazu výhovorku. Manželka mu môže odmietať sex, môže sa s ním prestať rozprávať, robí mu ťažkosti možno s prístupom do bytu. Manžel – opilec sa bude snažiť hľadať taktiku proti týmto aktom. Vráti sa z krčmy a zistí že nie je navarené? Dozvieme sa, že teda on musí ísť piť, keď už ani len doma nemá žiadnu oporu.

Alkoholik obviní manželku z toho, že on musí piť. Žiaľ manželky nemajú veľa možností ako "potrestať" za to manžela, zakázať do krčmy mu nemôžu, ani zabrániť, aby sa napil.

V niektorých prípadoch ženy kupujú manželovi alkohol domov. Snažia sa udržať ho v domácnosti v nádeji, že tak jeho pitie aspoň obmedzia. To je však len dočasné riešenie, ktoré situácii vôbec nepomôže.

V takomto hašterivom období rodina žije niekedy aj pár rokov, ale situácia sa stále len zhoršuje. Financie sa míňajú a konflikty sú na dennom poriadku.

Štvrtá fáza: rezignácia

Prichádza ďalšia fáza života rodiny alkoholika a to je rezignácia. Manželka začína vzdávať boj a aj ostatní rodinní príslušníci si uvedomia, že pravdepodobne nemajú šancu vec riešiť. Manželka už nečaká od svojho manžela nejakú spoluúčasť na živote. Všetko už robí sama s deťmi. Alkoholik si v tejto fáze už dobre uvedomuje, že jeho manželka ho neopustí a túto situáciu len zneužíva.

Manželia už dávno spolu nespia, každý je v inej izbe, pretože alkoholik smrdí, je zanedbaný a to väčšina žien vôbec nezvládne. Manželstvo už dávno neplní svoju funkciu. Manželka je preťažená všetkými starosťami okolo domácnosti. Deti síce pomáhajú, ale len zo súcitu k matke.

Akonáhle sa deti dostávajú do veku samostatnosti okamžite opúšťajú svoju rodinu. Či už spôsobom, že idú študovať do iného mesta alebo uzatvoria sobáš s niekým a opúšťajú rodinu. Je im síce ľúto, že ich matka trpí, ale chcú slobodu. Alkoholik im znemožní žiť slobodne.

V rodinách, kde pije žena je situácia o niečo iná. Alkohol síce postihuje rodinu podobným spôsobom, ale väčšina mužov nie je ochotná znášať alkoholizmus ženy. Žena alkoholička je preto z rodiny oveľa rýchlejšie vyvrhnutá ako muž alkoholik. Tým žena stráca oporu rodiny a ostáva sama. Často sa takáto žena potom dostane na protialkoholické liečenie. Z rôznych dôvodov, či už pod tlakom verejného morálneho odsúdenia býva nakoniec úspešná a dokáže dlhodobo abstinovať. Dokonca sa ukazuje, že ženy sú v abstinencii o niečo lepšie ako muži.

Vráťme sa však ku rodine alkoholika. Vo fáze rezignácie väčšinou už nastáva úplný rozvrat v priateľských vzťahov, ale aj v príbuzenských väzbách. Rodina alkoholika sa nezúčastňuje spoločenského života a to ani rodinného. Dobre vedia, že by otec alebo matka alkoholička zas vystrájali a preto sa tomu radšej vyhýbajú.

Piata fáza: odchod

Po dlho trvajúcich problémoch s alkoholizmom, rezignácii sa mnoho ľudí rozhodnú zmeniť danú situáciu. Ak pije manžel, tak manželka sa rozhodne ukončiť situáciu ultimátom, odchodom. Nie každá rodina sa do tohto štádia dostane.

Práve preto, že toto je typický koniec alkoholizmu, tak často odporúčam, aby v prípade, že objavíte alkoholizmus u niekoho s kým nemusíte nutne žiť, aby ste ho opustili. Ak niekto začína ísť na cestu, kedy hrozia vážne problémy je jednoduchšie opustiť ho hneď. Načo čakať niekoľko rokov a potom to urobiť aj tak? Akurát omnoho starší, chudobnejší a zranenejší.

Po dlhšom čase alkoholikovho vyčíňania manželky začínajú o niečo odvážnejšie vyžadovať alimenty. Aspoň týmto spôsobom žiadajú o spoluprácu manžela na domácnosti. Časť manželiek ukončí vzťah, rozvedú sa, pretože už nedokážu ďalej ťahať takúto trvalú situáciu, ktorá sa nedá ovplyvňovať.

Väčšina manželiek alkoholikov svojho manžela síce v tejto fáze celkom fyzicky nenávidí, no stále ho má v istom zmysle rada.

Východisko potom tieto rodiny hľadajú v snahe obrátiť sa na známych. Najmä vtedy ak vedia, že už riešili podobnú situáciu vo svojej rodine. Riešenie v tejto fáze je jednoduché ak postihnutý alkoholik je ochotný uvažovať o liečbe. Horšie ak alkoholik v tejto fáze povie dajte mi pokoj.

V prípade, že sa alkoholik liečbe podrobí po niekoľkých rokoch sa situácia môže začať v rodine zase vracať do trošku normálnejších koľají. Normálna situácia to už však nebude nikdy. Aj keď sa liečbou alkoholik môže dostať do stavu, že začne abstinovať.

Aj keď bude abstinovať aj niekoľko rokov, rodina už nikdy nebude taká ako predtým. Stále bude pretrvávať nedôvera, či sa to celé zas nezačne odznova.

Komentáre k článku: Priebeh reakcie rodiny na alkoholizmus

  1. biba 2. januára 2013

    Celé moje detstvo do puberty som bola hlúpo presvedčená, že otec je ten, čo je ukrivdený a súvislosti som začala chápať až keď som začala chodiť na strednú. Potom mi začalo dochádzať,ako to vlastne je. Prežila som si všetky tie fázy v rodine ťažkého alkoholika a dnes-mám 44 rokov, môžem úprimne priznať,že každé moje rozhodovanie v živote tento fakt ovplyvnil-či už priamo,alebo podvedome. Dokonca s hanbou priznávam, že svojho otca nenávidím-tak potichu,ale vytrvalo. Obludnosť jeho sebectva mi dodnes vyráža dych-ako to zničilo celú našu rodinu-mám ešte troch mladších bratov-a som nesmierne vďačná, že ani jeden z nich nieje alkoholik, a snažia sa žiť,ako najlepšie vedia. Ale dlho-predlho sme sa o tom nevedeli rozprávať ani ako súrodenci a dvaja to majú v sebe uzamknuté dodnes. Matka- vlastne dodnes nechápem, prečo, ho neopustila, a jeden čas som jej to mala veľmi za zlé. Až teraz-keď čítam tieto články, viem že bola a je spoluzávislá-ale všetka česť-nikdy sa sama ku alkoholu neuchýlila. Ale ak je u mňa a presviedčam ju,aby ostala a nechala ho aj mesiac bez starostlivosti-vždy ju to už na ďalší deň ženie domov a vymýšľa si neexistujúce dôvody,prečo sa musí ponáhľať domov. S T R A Š N É !!!

  2. preklep 22. mája 2013

    Štvrtá fáza: odchod – správne je to už piata fáza

  3. admin 22. mája 2013

    Dík, opravené

  4. Miri 28. januára 2014

    vie mi niekto poradiť ,kam by som vedela ísť s deťmi,na nás čaká už len posladná fáza,požičky na krku ,nemám ani halier,ani dom už nieje na našom mene,mám 15 r.dcérku a 19r. syna chodí na plus 2,chce si urobiť maturitu,nemáme kam ísť podnájom by som si nevedela platit dostávam 130€ polovičný invalid.naozaj neviem čo mám robit ,ani na podanie rozvodu nemám peniaze ,nám by stačila aj izba ………a ten kľud.

  5. Miro 28. januára 2014

    Miri v takej situácii by som odporúčal poradiť sa. Okrem lekára, ktorý môže dať veľa praktických rád to môže byť trebárs Odbor sociálnych vecí a rodiny. Aj právne poradenstvo sa dá v hmotnej núdzi nájsť bezplatné.

  6. Peter 11. marca 2014

    Zdravím, Vašu poradňu som objavil pred rokom aj pol, možno ešte skôr. Snažil som sa tu nájsť nejakú pomocnú radu, alebo niekoho, kto by mi vedel do očí povedať, že neboj sa, tvoj otec to zvládne. Skúsenosti a život mi ale do očí povedal, že tvoj otec to nezvládne. Mám 24 rokov o 4 roky staršieho brata a obetavú mamu a úžasného otca, ale toho otca pred 5-10 rokmi, ktorého si ako chlapec pamätám. Všetko to začalo kvôli tomu, že naši mali prácu, dobrú prácu ale obaja o ňu prišli v ten najnevhodnejší čas, keď sa prerábal byt a my sme boli deti. Otec musel ísť na živnosť a mama pracovala ďalej od domova a chodila neskoro domov. Počítače, vreckové všetko bolo ako malo, aj vysoká bola platená a ako mladý chlapec by som si ani len nepomyslel že to nie su naše peniaze, ale peniaze od iných, peniaze od banky a nebankovky a ktovie od koho ešte. Otec si myslel, že to zvládne sám, ale nezvládol a tak začali prvé príznaky alkoholizmu. Pred 2-3 rokmi to ale buchlo naostro. Každodenné príchody domov, opitý do nemoty, častokrát na aute, dohováranie nepomáhalo, už to vedel každý v okolí, chodil opitý aj cez deň, hanba neskutočná, skušali sme vyhrážky, aj fyzické napomenutie, ktoré zaučinkovalo maximálne tak na 4 dni a potom zase a zase, už sme rezignovali a očividne rezignoval aj on, až raz odpadol a zvracal krv a išli sme na pohotovost, kde mu diagnostikovali zvačšenú pečeň a varixy na pažeráku a s pohrozením od primára že ak začne opať piť, uz mu nikto nepomože. To ho zmenilo natolko, ze sa spočiatku zmenil na nepoznanie, pokorný, velke plány pracovné, ochotný ale ked prišiel domov a zistil, ze nič sa nezmenilo, ze dlhov je dalej viac a viac a on to nestíha tak dnes 10.3.2014 som ho po roku abstinencie našiel sedieť opitého v pracovni kde mi povedal, že kapituloval ze už tie dlhy neunáša splácať a že končí…Rozmýšľa o samovražde a pre mňa to bola ako dýka do srdca. Môj milovaný otec, ktorého finančné problémy donutili vzdať sa ostať otcom, časom milujúcim a nápomocným dedkom. Bojím sa čo bude zajtra, momentálne neriešime ako ďalej budeme splácať dlhy, ale ako toho človeka zachrániť, aby nespravil nejakú hlúposť. A prečo nespomeniem psychológa? Lebo psychológ ozdraví dušu, ale nepomôže vyriešiť finančné problémy, ktoré sú tou rakovinou v tom celom alkoholickom nezmysle. Už neexistuje nádej, osud to zariadil tak, že možno prídem o otca, ktorého neskutočne milujem a vážim aj keď ho na druhej strane nenávidím. Ak sa aspoň jeden takýto príbeh skončí šťastne, budem zaň vďačný, lebo viem čo všetko obnáša a koľko sĺz a utrpenia prináša…S pozdravom Peter

  7. viki 29. apríla 2014

    Dobrý deň,
    môj veľký problém je, že manžel je ťažký alkoholik, unikátnosť situácie je v tom, že je po transplantácií pečene, čo bolo potrebné pre to, lebo si svoju pečeň prepil, 2 roky na tom bol veľmi zle, v podstate v kuse v nemocnici, umieral, pomoc prišla v hodine dvanástej. Trpeli sme s ním spolu celá rodina, beznádej, stres, odriekanie…Po operácií to istý čas vyzeralo veľmi sľubne, zdalo sa, že to, čím prešiel, spolu s nami, ktorí sme trpeli spolu s ním, ho zmenilo. Zdalo sa, že si váži, že dostal druhú šancu na život a môže začať odznovu s čistým štítom. Ale trvalo to iba krátko. Začal znovu piť. Pije už tretí rok a je to stále horšie. Berie kopu liekov, imunosupresíva, má steroidový diabetes na inzulíne, vysoký krvný tlak a na to všetko pije litre tvrdého alkoholu. Pije doma, tajne, všade po byte ukrýva prázdne fľaše, permanentne klame a odmieta priznať, že má problém s alkoholom. Všimla som si, že stále zvyšuje dávky vypitého alkoholu a pije na doraz 0,5 az 1 liter tvrdého alkoholu, obyčajne vodku s obsahom alkoholu 37-40 %. V poslednom čase nachádzam flaše od 0,7 dcl 52%-nej slivovice. Naposledy kombinoval alkohol s Daizepamom a bol v úplnom bezvedomí. O liečení nechce ani počuť, vraj to zvládne aj sám ale nezvládne, úspešne klame sám seba a všetkých okolo, čo sa mu snažíme pomôcť. Som úplne bezradná, zúfalá, nedokážem sa už na to pozerať, ničí ma to, nemôžem spať. Neviem, či vôbec existuje nejaká pomoc pre neho, hlavne pre to, lebo mal transplantáciu pečene a znovu má problém s alkoholom, neviem, na koho sa mám obrátiť, bojím sa, že žiaden lekár by sa mu nevenoval, lebo už raz dostal druhú šancu a premárnil ju. Ak ho opustím, do mesiaca sa upije na smrť ale ak chcem zachrániť seba a svoje dieťa, musím to urobiť. Nemôžem mu dovoliť, aby nás stiahol zo sebou na úplné dno… S pozdravom Viki

  8. Miro 29. apríla 2014

    viki uvažujete správne. Ak on odmnieta pomoc, potom je namieste chrániť sama seba a dieťa. Môžete to ešte konzultovať s lekárom, ale ak sa manžel liečiť nechce, tak s tým nespraví nič ani liečenie, aj keby mu ho vnútili – čo nespravia. Takže radím poradiť sa s právnikom, ochrániť majetok a potom začať žiť vlastný život. Vždy má manžel možnosť rozhodnúť sa prestať piť a zastaviť tak váš odchod. To by spravil, ak mu záleží viac na vás, ako na fľaši.

  9. viki 1. mája 2014

    Zdravím Miro, vďaka za odpoveď asi naozaj prišiel čas definitívne to ukončiť, manžel pije v kuse už týždeň, opíja sa úplne do nemoty, že nie je schopný rozprávať ani chodiť. Zavolala som jeho otcovi, aby s ním pomohol ale on to celé iba zhoršuje, je učebnicový príklad spoluzávislého, v jednom kuse ho ospravedlňuje, hľadá pre neho výhovorky. Vraj jeho syn pije pre to, lebo mu niečo chýba v manželstve, nie je so mnou šťastný a ja som na vine, že pije. To, že jeho syn sa už raz upil do slova na smrť a museli mu transplantovať pečeň a teraz pije znovu mu akosi uniká! Vraj ja sa mám o neho starať, lebo som jeho žena a je to moja povinnosť a že čo chcem, veď ma nebije, nevyvádza iba pije, tak čo…Niekedy si myslím, že sa mi to iba sníva a že sa z toho čoskoro zobudím, lebo toto jednoducho nemôže byť pravda….S pozdravom, Viki

  10. Miro 1. mája 2014

    viki to čo predvádza otes sa volá presúvanie zodpovednosti. Je jasné, že manžel nepije “kvôli vám” ale z vlastnej túžby piť. Ak nemáte podporu v rodine, potom je asi dobrý nápad naozaj prísť s posledným ultimátom. Je isté, že ak si manžel vyberie fľašu a rozvod, všetci na manželovej strane vám dajú za vinu že ste zlá. Pripravte sa na to, že budú asi dosť nepríjemní. Ale je to váš život a nie je dobré nechať si ho ničiť ožranom. Keď bude triezvy predložte mu skutočný návrh na rozvod. Ak sa mu to nebude páčiť, máte jedinú podmienku. Liečenie a následná úplná abstinencia. Vy, alebo fľaša. Voľba je v rukách manžela. Myslite na to, že opilec môže nechtiac spôsobiť škody a pripraviť tak rodinu o majetok. Spraví hlúposť a dvere a účty vám zalepí exekútor. Čo potom. Pomôže vám potom jeho otec?

  11. viki 1. mája 2014

    Ahoj Miro, celé noci nespávam, v jednom kuse rozmýšľam ako sa dostať z tejto situácie ale nevidím žiadne východisko. Zostáva naozaj iba rozvod. Manžel o liečení naďalej nechce ani počuť, odmieta aj anonymných alkoholikov a pritom ich máme tu doslova v susedstve vo vzdialenosti 5km. Jeho otec mu na to prikyvuje, vraj nemôže sa ísť liečiť lebo by prišiel o prácu a to naozaj nemôžem chcieť. Nedochádza mu, že o prácu príde tak či tak, je to iba otázka času, lebo už dospel do takého štádia, že už aj do práce chodí pod parou alebo v stave po ťažkej opici. Skôr či neskôr si to všimnú aj v práci. Alebo, čo je tiež dosť možné, spôsobí haváriu, zabije sa alebo čo je ešte horšie zabije niekoho druhého, nakoľko chodí do práce s autom. Možno až keď dôjde k tragédií si jeho otec konečne pripustí aký vážny problém má (mal) jeho syn. Ak sa rozvediem, zdá sa, že inú možnosť nemám, pravdepodobne skončíme so synom na ulici, nemáme kam ísť, finančne sme od neho úplne závislí, nakoľko už vyše roka nemám prácu a v našom regióne prácu len tak ľahko ani nenájdem. Bývame v dome po jeho starých rodičoch, ktorý sme spolu úplne zrekonštruovali. Manžel mi vykrikuje, a aj svokor, že ja tam nemám žiadne práva, dom je výlučne jeho a keď chcem odísť, môžem si so sebou zobrať akurát tak svoje šaty a nič viac. Účet máme síce spoločný ale spravuje ho on, všetky platby, inkaso, atď. cez internet banking. Máme aj nejaké úspory ale ak odídem, okamžite zablokuje môj prístup k účtom. Bude sa mi chcieť pomstiť a vôbec ho nebude zaujímať, že škodí aj vlastnému synovi. Takže moja situácia je zložitá dvakrát. Musím znášať manžela alkoholika a nemám kam uniknúť. Viem, že toto už patrí na posúdenie k právnikovi, len mi dobre padlo vyrozprávať to zo seba. S pozdravom, Viki

  12. Miro 1. mája 2014

    viki áno, je to dosť surový šach mat. Odporúčam navštíviť alanon, to je podobné ako AA ale pre príbuzních, ktorí trpia. Ako situáciu riešiť by asi pomohlo konzultovať s psychológom, ktorý vám pomôže s chladnou hlavou utriediť myšlienky a možné scenáre. Neskôr aj porada s právnikom bude na mieste. Vaša úplná závislosť od manžela je značne nepríjemná vec. Možná pomsta je tiež vec, na ktorú sa dá myslieť. Každopádne môžete únik plánovať a nemusí to byť už dnes. Niekedy priestorový únik môže spraviť viac úžitku ako držať sa v zlom. Otázka znie ako na to. V tom pomôže možno skôr osobná konzultácia, preto som ju odporúčal.

  13. viki 3. mája 2014

    Dobrý deň Miro, nechcem otravovať, už ste mi napísali, poradili všetko, čo ste vedeli, mohli ale nemám sa komu vyžalovať, tak sem píšem, dúfam, že nevadí. Manžel prišiel včera domov z práce už opitý, toto sa doteraz ešte nestalo, tak si myslím, že je to signál, že sa situácia rapídne zhoršuje. V tom stave si sadol do auta, čím ohrozil nielen seba ale aj všetkých ostatných v premávke. Bojím sa, že tragédia už klope na dvere, môže k nej dôjsť každú chvíľu. Môžem sa iba modliť, aby si to neodniesol niekto nevinný. Svojmu synovi som už zakázala sadnúť si k otcovi do auta aj keby bol triezvy lebo keby sa niečo stalo synovi, tak to by ma určite zabilo. Svokor naďalej strká hlavu do piesku a odmieta sa pozrieť pravde do očí. Poslala som mu na mail odkaz na túto stránku, aby si prečítal niečo o tom, čo je to vlastne alkoholizmus ale keď som sa ho na druhý deň spýtala, či to čítal tak mi povedal, že nie a ani si to neprečíta!!! Ešte by si musel priznať ako veľmi sa mýli! Zostala som s týmto problémom úplne sama a už som to aj vzdala. Už iba čakám…čo nás čaká to nás aj tak neminie tak nech sa stane čo s stať musí…Viki

  14. Miro 3. mája 2014

    viki váš svokor je aj otcom syna a to je pozícia, kedy určite človek nerád pripustí, že by mohlo byť niečo v neporiadku. Nemusí vidieť to, čo vidíte vy. A nemusí vám veriť, že situácia je vážna.

  15. Vladka 22. januára 2015

    Ahojte všetci , čítam Vaše príbehy a nachádzam veľmi veľa podobných situácií ako prežívam ja. Jedna vec je asi celkom odlišná vydala som sa pred tromi rokmi,dovtedy som deti vychovávala sama. Ich otec odišiel ked boli malí 1 a 3roč. Deti sú už dospelé ,starší syn má svoj život a rodinu, a obaja aj s mladším pracujú v zahraničí kde ma volajú prísť a ostať. Kým žili so mnou tak by som si nedovolila vydať sa a doviesť im domov cudzieho chlapa.Priateľa som mala chodil len na víkendy , ale chlapci v puberte a večné konflikty viedli k rozchodu. Nikto nechce ostať celkom sám tak som sa vydala za človeka ktorého som tu v našej dedine poznala už 25rokov, aj ked nie ako kamaráta ale ako suseda čo tu žije.Všetky priateľky ho opustili pre alkoholizmus a obrali o všetko čo mal. Posledná ho vyhodila hned ako ho pre alkohol prepustili z práce a prestal nosiť výplaty ktoré naozaj neboli malé, skončil v dome po rodičoch, no vlastne v rozpadnutej búde kde celkom vážne nebolo nič iba postel a skriňa. Zanedbaný a vychudnutý sa túlal dedinou ako pes, bolo mi ho strašne ľúto, lebo som si ho pamatala ako veľmi šikovného a pracovitého, to bolo v dobe ked ešte vedel alkoholizmus zakrývat a pil iba po práci. Ked to prepuklo naplno prišiel o všetko za dva roky. Nebudem tu rozpisovať detaily kto vidí alkoholikov ktorí žijú sami vie si to predstaviť ako to vyzeralo. Ja možno hlúpa, naivná som ho zobrala k sebe ako ked vidíte túlavého psa a je vám ho ľúto chcete mu pomôcť.Napíšem to teraz vulgárne, keby to bolo agresívne a hlúpe prasa tak nech žije ako chce, ibaže on má takú detskú povahu snaží sa mi vo všetkom vyhovieť, nejaké opilecké scény niesú, bitky alebo napádanie vôbec nie, čo poviem urobí ale aj tak je tam alkoholizmus a mňa sa zmocňuje čo sa toho týka beznádej.Naša svadba aj život začal dohodou,viete malá dedina 100 obyvateľov, tak sa manželstvo berie dosť vážne, aj môj manžel povedal že sa žení prvýkrát a navždy v 44rokoch. Dohoda pred svadbou bola že on sa bude snažiť a ja mu pomôžem ako budem vedieť,deti sú preč rodinu nemám žiadnu, ale to je iný príbeh. Tak som vedela že môžem do manželstva dať všetku energiu. Mám svoj dom, úver naň už bude budúci rok splatený, tak sa presťahoval sem iba s oblečením ktoré nestálo za nič.Tak sa začal kolotoč, príjem nemal, soc.dávky tiež nie, žil iba z toho čo kadekomu pomáhal tak mu niečo dali,vybavila som sociálku, zdravotnú proste všetko. Tak bol doma a žili sme len tak tak. Zapojila som známych aby mu pomohli nájsť prácu čo ho bude baviť, podarilo sa ,zobrali ho na to isté miesto odkial ho pre alkohol vyhodili, lebo všetci vedeli že pracovník bol veľmi dobrý a ako sa rýchlo roznieslo tak sa zmenil a samozrejme záruka som ja. Tak robí v dobrom kolektíve a má veľmi dobrý plat, tak bolo hned treba kúpiť auto aby mal ako chodiť do práce, potom sa prejavila choroba ktorú roky zanedbal sám nevedel čo mu je prišiel o zuby a začalo mu vypadávať ochlpenie včetne vlasov, toľko vyšetrení čo sme absolvovali nemá ani kozmonaut, bral lieky, ja som pokúpila všetky vyhovujúce vitamíny , vlasové vody a krémy. Každé ráno vydeliť vitamíny a lieky, každý večer masírovať vlasy,všetko sa upravilo.Zo začiatku celé noci nespával myslím že to robili nervy lebo mu chýbal alkohol. A postupne sa to začalo všetko prejavovať, male a veľké klamstvá ohľadne pitia, tie trvajú doteraz a mňa už nebaví hrať sa na detektíva. Ja sa oň starám doslovne ako o dieťa, všetko stále kontrolujem.Alkoholik klame tak detsky hlúpo, fľaša v chladničke vypitá napustená vodou, skrýše v dielni, príde z práce a cestou si kúpi fľašu. Urobila som pre mňa veľký ústupok dovolila som vypiť si doma pod dozorom tú svoju dennú dávku čo je už znižená na minimum tri poldeci vraví že vie prestať, ako už toľko krát ,ale ja viem že nikdy neprestane. Ja som priamy človek, bolo veľa rozhovorov na tému alkoholik. Sám sa priznal že je alkoholik, sám povedal že keby ma nestretol už by sa upil. V poslednej dobe sa zamýšľam nad tým či malo vôbec význam mu pomôcť, možno strácam čas ktorý som mohla venovať konečne sebe a nie investovať city a pochopenie tam kde sa mi to nevracia.Vraví že ja mám stále nejaký problém, ja mám problém iba jeden ,alkohol. Inak by bol perfektný človek, ale tie prepité roky ako keby v ňom niečo vymazali, neviem to presne pomenovať ale je taký citovo prázdny. Tvári sa že chápe čo rozprávam jeho kamaráti čo sním pili tie roky zomierajú v jeho veku, už zomreli traja, ostatní sa ponevierajú po dedine opití a sami, on to vidí a je šťastný že už nevyzerá ako oni, ale popíjať musí. Pomaly sa vracia do starých koľají. Najhoršie že už sadol do auta a mal vypité asi3x, nebaví ma sledovať na dychu ked príde z práce či pil a stalo sa to nie raz. Najhoršie ked vysvetluje že vypil iba dva, tak pozeráte či je blázon, IBA DVA A SADNE DO AUTA. Vodičský mal zobraty už 2x , to sme ešte neboli spolu. Dobre vie že 3x už mu ho nevrátia a je bez práce a ja ho opustím, to bolo povedané jasne. Ja neľutujem že som skúsila mu pomôcť je mi ľúto jeho a nechápem ako môže byť závislosť tak silná že skúsil iný život ktorý ako tvrdí sa mu páči ale aj tak je schopný všetko pokaziť.Vždy ked sa mi nevidí jeho správanie hlavne začne veľa rozprávať a gestikuluje prehnane už zisťujem kde a koľko, snaží sa zapierať aj tak vie že sa to dozviem. Na protialkoholickom bol tiež ,ešte pri bývalej priateľke, nepomohlo, utekal stade si vypiť tak nakoniec liečenie ukončil. Nehádame žijeme veľmi pekne na oko ale v skutočnosti sa to pomaly ale isto nabaľuje a ja čakám kedy sa čo prevalí a ja budem nútená to ukončiť poslať ho naspať do tej starej búdy a viem iste že to bude jeho koniec a on to vie tiež.Prečo taký človek nechápe že za podanie pomocnej ruky chcem len jednu jedinú vec, prečo si myslí že ked nechodí po krčmách, odovzdá celú výplatu a je na mňa dobrý je to všetko? Kto má niekoho takého doma vie že to je minimálna hodnota, partner alkoholika je v strehu a v strese 24hodín , kde je tak dlho? nešoféruje opitý? nestretol starého kamoša? značky na flaškách čo máme doma, kontrola dychu, kontrola tášky, vreciek, auta, stála kontrola aby sa udržal v normále ale dokedy sa to dá. Na môj príspevok asi odpoved nieje, tu je len jedna cesta ja ju poznám a ak sa to stane úplne nezvládatelným, ľútosť musí ísť bokom , treba odisť. Myslím že som dosť silná a urobím to, manžel to vie tiež, na váhe stojíme proti sebe ja a fľaška ,zatiaľ je to presne vyrovnané ale pomaličky ma začína prevažovať….

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: