Rodina alkoholika môže trpieť psychosomatickými poruchami

Kto poznáte spôsob ako sa začínajú a prejavujú mnohé psychosomatické choroby viete, že trvalý stres má negatívne zdravotné následky. U každého sa to prejavuje inak. Ak niekto, či už dieťa, alebo dospelý, žije v trvalom strese, strachu, v očakávaní, čo zlé sa zase stane, nikdy mu to na zdraví neprospeje. Práve preto sú rodinní príslušníci alkoholika častými návštevníkmi lekárskych zariadení. Nie vždy psychiatrických kam by správne mali prísť pre oporu.

Psychosomatické choroby sa totiž prejavujú nápadnejšie telesnou zložkou. Namiesto toho, aby sa pacient (i lekár) venoval možnej psychickej príčine choroby často vyhľadáva špecialistu, aby liečil telesné prejavy. To je zákerné na alkoholizme v rodine, pretože ľudia nie sú zdraví s alkoholizmom.

Aj tu ako na mnohých iných miestach musím napísať aj to, že ideálna rada je nemať v rodine alkoholika.

Táto rada je však problémová. Pretože ak niekto začína byť alkoholikom to sa väčšinou dá dosť presne odhadnúť. V tej chvíli by bolo vhodné človeku, ktorý začína piť dať prvé ultimátum.

1. Okamžite s tým prestaň alebo bude nasledovať rozvod.

Alkoholik spravidla nie je schopný so svojím pitím prestať sám. Preto ďalšie ultimátum manželky manželovi môže znieť:

2. Ak nepôjdeš na liečenie, alebo neprestaneš piť, požiadam o rozvod.

Ani toto väčšinou na alkoholikov nepôsobí, pretože predpokladajú, že manželka nebude ochotná sa rozvádzať. Tretie ultimátum už manželka dávať nemôže. Akonáhle by zase menila svoju taktiku, tak alkoholik by vedel, že môže piť a aj tak sa mu nič nestane.

Trikrát a dosť. Ak sa tretí raz váž manžel vráti domov, je potrebné úplne vážne naštartovať proces rozvodu. Musí vidieť, že to myslíte celkom vážne, že to nie je hra. Problém je, že manželia často majú spoločný majetok, byt a tu je potom každá rada drahá. A v prípade, že začína piť vaše dieťa, alebo rodič, o to komplikovanejšia.

Pokiaľ začína alkoholizmus v rodine len v prvých fázach je dobré, aby sa rodina dohodla, čo s tým budú robiť. Čím neskôr budú alkoholizmus riešiť tým to bude ťažšie a tým to bude drahšie.

Nie je jednoduché nabádať vás, aby v prípade, že máte alkoholika v rodine, aby ste hneď organizovali rozvod. Žiaľ prax ukazuje, že scenáre alkoholizmu sú si príliš podobné na to, aby ste dúfali, že vo vašom prípade to bude inak.

Priestorové odlúčenie od alkoholika

Pokiaľ alkoholik nie je ochotný prestať piť pravdepodobne najvýhodnejšie riešenie je opustiť ho. Pokiaľ manželka nemá na muža vplyv v úvodných fázach jeho alkoholizmu, tak si viete asi domyslieť, aký vplyv na neho bude mať neskôr. Ak muž pije a nie je ochotný s tým nič robiť do rodiny to neprinesie ani kľud, ani istotu, ani zabezpečenie, ani pomoc, ani lásku. Prinesie rozvrat, prinesie problémy, prinesie zdravotné ohrozenia.

  • Je pekné, ak sa manželka pokúsi alkoholika podporovať a držať ho takpovediac nad vodou.
  • Je ušľachtilé ak sa dieťa pokúša pomôcť pijúcemu rodičovi.
  • Je ľudské ak sa rodič pokúša chrániť svoje pijúce dieťa.

Problém je v tom, že práve tým, že pomáhate alkoholikovi držať sa "nad vodou" ho do tej vody ešte viac ponárate.

Alkoholizmus v rodine je ťažký spoločenský problém. Nie je jednoduché rozísť sa s človekom, ktorý začal piť. Pokiaľ v rodine nie sú deti tak naozaj najjednoduchší spôsob ako sa vyhnúť vyčíňaniu alkoholika je zbaviť sa ho fyzickým odlúčením. Je jednoduchšie zísť z kratšej cesty. Vyhnúť sa človeku, ktorý evidentne má vážne problémy. V nich mu žiadna žena nedokáže sama pomôcť. (Ani muž pijúcej žene.)

Je ušľachtilé ak sa manželka, či manželský partner alkoholika rozhodnú stáť mu po boku a dostáť tak svoj manželský sľub. Potom je výhodné, ak všetku svoju autoritu použijete na to, aby sa váš manželský partner, ktorý pije, čo najskôr dostal na protialkoholické liečenie. Potom sa snažte pomáhať mu v ďalšej abstinencii. To je zmysluplný postoj, ktorý môže fungovať.

Ťažká situácia nastáva v prípade, že pijú priami príbuzní, otec, matky, či deti. Ani v tejto situácii nie je celkom jednoduché povedať "kým budeš piť, nechcem ťa ani vidieť", alebo odobrať takému človeku kľúče od bytu. Bolo by to najjednoduchšie riešenie, ktoré by malo najväčšiu šancu na úspech.

Alkoholik využíva servis rodiny na to, aby mohol piť ďalej

Kým mu rodina jeho vyčíňanie trpí, tak alkoholik nemá dôvod prečo by s tým prestal. Rodina by mala povedať tvrdé „dosť“. Ako?

  • Kým piješ tak nebudeš môcť chodiť domov.
  • Nebudeš opitým príkladom pre deti.
  • Nedostaneš jesť.
  • Nedostaneš peniaze. (Predtým si zjednajte rozdelenie majetku, aby ste neboli spoluzodpovední, ak sa zadĺži!)

V tej chvíli by alkoholik takpovediac mal naraziť na dno. V týchto chvíľach sa môže spamätať. Môže si uvedomiť, že sa dostal do príliš vážnych problémov a možno to ho motivovať ku liečbe.

Takže ak máte pocit, že opúšťanie alkoholikov je necitlivé a ignorantské, ich vyvrhnutie takpovediac zo života rodiny je surové, tak máte pravdu. Je to surové riešenie. Ale je pravdepodobne najväčšou šancou ako môžeme alkoholikovi pomôcť spamätať sa. Kým totiž budeme ako rodina kompenzovať alkoholikovo vyčíňanie tak tento nemusí svoje vyčíňanie nejako podstatne meniť. Povie si: "V rodine mám zázemie. Im sa to síce nepáči, ale srať na nich. Vždy ma nakŕmia, ošetria a mám sa kam vrátiť." Pokiaľ toto zázemie alkoholik stratí má šancu uvedomiť si, že prestrelil.

Neexistuje bod zlomu, kedy alkoholizmus začína

Alkoholizmus v rodine je vážny problém aj svojou zákernosťou. Má totiž plazivý príchod.

Ak sa otec rodiny alebo matka raz za čas opijú, nikomu to asi nebude vadiť. Tu a tam si možno povedia niečo zo žartu, ty si alkoholik a podobne, ale nepripisuje sa tomu vážnosť. Ako sa v priebehu času rozvíja alkoholová závislosť a opitosť sa stáva častejším a častejším hosťom v rodine.

Členovia rodiny začínajú vidieť, že vzniká problém, ale stále nevedia povedať rázne "dosť". Je to podobné ako to príslovie zo žabou, ktorú varili vo vode. V istej chvíli už rodina cíti, že pravdepodobne dochádza k problémovej situácii, ale každému je nepríjemné povedať a dosť. To vari máme otca alkoholika? To snáď nie. Mal ťažký pracovný týždeň. Potreboval si trocha vypiť.

Kedy má rodina zasiahnuť? Keď si dá manžel už tri pivá denne? Alebo až šesť?

Rozvoj závislosti je pomalý a na pomalé procesy človek nevie dosť korektne reagovať. Práve v tom je to celé zákerné. Po roku, dvoch, či niekoľkých rokoch postupného, stále o trocha častejšieho pitia, zrazu má manželka povedať manželovi a teraz už dosť? Čo sa asi dozvie? „A doteraz ti to nevadilo, ty stará …?“

Je to nepríjemné pre obidvoch a práve preto je alkoholizmus v rodine tak zákerný. Nevieme povedať, kedy začal a tým, že ho tak dlho rodina toleruje ho vlastne spoluvytvára. Je to len výhovorka alkoholika, ale väčšinou to ľudia práve takto cítia. Vzťahy v rodine sú často pevné a kritika je všetkým nepríjemná. Vyhýbame sa jej. Nemáme radi rázne riešenia. Ale potom sú z toho dlhodobé chronické problémy.

Komentáre k článku: Rodina alkoholika môže trpieť psychosomatickými poruchami

  1. joan 7. mája 2011

    JA mam v rodine alkoholikov vsetkych. CHodim na vysoku skolu a uz dlhsi cas trpim velkymi depresiami. Mam pocit ze riesenie uz neexistuje lebo v tomto nasom narode holubicom je uz alkoholik skoro kazdy. Stalo sa to akceptovanym sportom a ten kto nepije je out. Alkoholizmus pre spolocnost jednoducho neexistuje no podstata je taka ze alkoholikom je uz skoro kazdy. V niektorych rodinach len otec ci len mama a v niektorych vsetci. Ich deti sice alkoholikmi nebudu, ale spravia z nich trosky. Preto pokial nie je neskoro tak sa snazte zachranit svojho blizkeho aj keby neviem co bolo. Lebo raz pride stadium ked si na vsetky tie pocity jednoducho zvyknete..

  2. Miška 7. mája 2011

    a ja sa toho bojím vidím človeka a nieje to on je to niekto iny ktorého zaojima len dostat sa k flaške alkoholu

  3. tino 12. júna 2012

    mama pije ako duuha uz rok …rozjebala celu rodinu ja mam problemi s tlakom …..jedina radat odyst…

  4. pestruska 13. júna 2012

    Tino, plne chápem Tvoj hnev. Pokiaľ alkoholik nie je ochotný prestať piť pravdepodobne najvýhodnejšie riešenie je opustiť ho – toto naozaj platí. Ak bude príhodná chvíľka , pokús sa s mamou v kľude porozprávať a ak prejaví záujem vyhľadajte radu odborníka. Ak to nemá význam, tak to nechaj tak. Je to ťažké, ale ona sa musí rozhodnúť sama.

  5. jaja 22. júna 2012

    Ja len citam co by mi tu pomohlo a vsetko co citam zhruba viem len je to dost tazke.zaver bude stale ten isty nikdy sa nezmeni…..nic ostava len odist a uz sa nevratit len to by sme nemohli byvat v jednom meste aby zase nechodil s prosikom aky on vie byt anjelik.kvoli tomu sa mam prestahovat na druhy koniec slovenska.uz som rozmyslala ze pojdem do barov kam chodi ze mu nemaju nalievat ak ho nechcu mat na svedomi aleto by by bola hamba aj pre mna aj pre neho to by asi nevadilo vsak si jej urobil statocne dost aj bez toho,ma na haku ze aj malemu ju robi,aj tak by to pomohlo tak mozno na par dni a chodil by s chlastom domov a na lieky serie 3dni ich uzival pravidelne a hovno hovno zlata rybka. Tak neviem co mam ci nemam…………………,?.

  6. Miro 22. júna 2012

    jaja ak alkoholik odmieta riešiť svoju situáciu, ostáva len že to začnete riešiť vy. no a keďže vy nemáte možnosť ovplyvniť jeho pitie (v baroch vás nikto neposlúchne a aj tak je milión iných spôsobov) tak potom je najlepšie odísť a zabudnúť. jasné že bude chcieť prísť s prosíkom. ale to je práve tá hra. odpustíte, sklame, odpustíte, sklame, odpustíte, sklame, odpustíte, sklame, odpustíte, sklame… koľko času máte vo svojom živote? ak on chce plytvať, vy nie ste povinná.

  7. jaja 24. júna 2012

    Dakujem Miro,mam v tomto blbu povahu aj ked som nahnevana statocne dost stale mam ruzove okuliare a myslim si ze sa zmeni ze uz chyba len taky maly kusok a nieco treba urobit inak pochvalit,ziadat viac jeho casu pre rodinu,domacnost prechadzky a tak.ale mam ho neustale kontrolovat vymyslat plany preseba maleho co varit kedy ako nakupit este aj navsteva starkych tak toho je dost tak na tyzden nie dlhodobo co uz aj vlastne je.uz taham s poslednnych sil niekedy.uz ma ta hra nebavi

  8. Miro 24. júna 2012

    jaja niekedy je dobrým začiatkom aj to, ak človek vie popísať situáciu. takže síce vás to štve, ale nie tak, aby ste to riešila. V manažérskom prostredí sa robí analýza SWOT analýza vnútorných silných a slabých stránok podniku, produktu a pod. Skúste si to pozrieť, dajte papier a napíšte si výhody daného stavu a nevýhody. čím môže byť pre vás situácia príležitosťou na zlepšenie rodinného života a situácie a aké sú hrozby. aj keď sa potom rozhodnete zotrvať napriek nevýhodám a hrozbám tak viete, že ste sa tak rozhodla vy, s vedomím následkov. potom sa prípadné ťažkosti lepšie znášajú, pretože sú takpovediac “v pláne”.

  9. Iva 123 29. júna 2012

    jaja poviem ti ako som to riešila ja a ako to dopalo. Vydala som sa za riadneho alkoholika (bolo to jeho druhé manželstvo a moje prvé), problémy s alkoholom mal aj v prvom manželstve lenže ja ako mladá sprostá a zalúbená som to nevidela. Manželstvo trvalo 12,5 roka, mali sme riadne finančné problémy (kvôli jeho alkoholizmu), bolo treba tam a tam vylatiť sekery v krčmách, strácal peniaze, niekoľkokrát mu ukradli peniaze a tak. o hambe ani nehovorím. Ale ja som sa stále – naivná trúba – o neho starala, varila, prala, žehlila a iné. Moja rodina nás prestala navštevovať, vlastne som ich k nám ani nevolala lebo som sa hambila a nevedela som ako dopadne každý jeden deň, či na prd albo ešte horšie. Čo sa týka sľubov, že nebude piť – boli to vždy len prázdne reči a krokodílie slzy. Jeho správenie bolo čím ďalej agresívnejšie (trieskali dvere, taniere, nábytok a samorejme aj vulgárnejšie. Mali sme mačku – až raz umrela – vnútorne som presvedčená že ju dobil nasmrť (chudiatko) a vtedy som začala mať strach že som na rade ja a syn. Do toho momentu so bola vzorná manželka a hlavne poslušná (možno zo strachu). Vtedy som povedala dosť (viem že som mu to mala povedať keď by bol triezvy – ale to on už dlho nebol) – potom čo nastalo tak to bola síííla – zbil ma a začal škrtiť. Po tomto momente to už nabralo rýchly spád – žiadosť o rozvod, rozod, ďalšia bitka (vtedy som pochopila, že celé tie roky som sa nechala klamať, jeho krokodílie slzy a odprosovania sa zmenili po mojom odmietnutí na agresiu tak rýchlo že som normálne nechápala, ešte mu neuschli slzy na lícach a už ma išiel mlátiť hlava nehlava aj pred policajtmi), potom nasledoval útek z bytu za asistencie polície štátnej a meststkej – platenie mojich dlhov a tiež jeho dlhov (počas manželstva som ako ináč bola spoludlžník) . Po piatich rokoch sa pomaly sekám z dlžôb von. Za toto obdobie som podala na neho 7 – krát (teraz idem dať 8x) trestné oznámnie za neplatenie alimentov (na chlast má ale stále!!!). Čo sa týka sťahovania do iného mesta to nemusíš – ja s ním bývam v jednom maličkom meste – a on sa mi statočne vyhýba , stretli sme sa 2-krát a to sme sa ani nepozdravili. Mimochodom – po rozvode sa záhadne stratili moje a synove choroby a moja nadváha (všetko to bolo spôsobené stresom).
    Možno to bude tvrdé ale poviem to takto – Nečakaj a uteč

  10. anonymka.anonymna@gmail.com 12. júla 2012

    Zdravím. Vidím, že nie som sama, ktorá má alkoholové problémy v rodine. Ibaže , bohužiaľ, ja som ten nevinný potomok, ktorý si to všetko musel vypiť. Otec pije odkedy si pamätám. Keď som mala 10 rokov, začala chlastať aj mama. Pili tak spolu družne asi 4 roky, kým sa z toho mama nedostala. Ja a moja sestra sme bežne utekali k starým rodičom a to aj na Vianoce, keď už sme nevedeli kam z konopy. Potom sa do toho opreli aj starí rodičia a dali mamu liečiť. A aj otec sa trochu spamätal, dlhy s pomocou starých rodičov sa vyplatili a život išiel ďalej. Ale len do momentu, kým som nezačala pracovať. Otec prišiel o prácu a začal (aj keď on vlastne nikdy úplne neprestal) nekontrolovateľne piť. Teraz je už 4 roky doma. Posledné 3 roky však začala popíjať aj mama, až kým sa nespila takmer na smrť. Volali sme jej záchranku (ja a sestra). Vzali ju na psychiatriu, otec je stále sťatý ako repa. No ale aspoň to bolo dobre na to, aby sa konečne rozviedli. Teraz riešime prepisy majetku aby otec konečne mohol vypadnúť. Ale čo to? Mama je na liekoch nebýva doma, ale ako sa ukázalo, začala miešať alkohol s liekmi zas. Ja už chodím k psychológovi. Je to super, pomáha mi, ale situáciu doma nezmení. Bohužiaľ. A tak sme spolu dospeli k záveru – VYKAŠĽAŤ SA NA NICH!!! Pomôcť sa druhým dá, ale len v prípade, že sami chcú. A to nie je prípad mojich rodičov. Veľa zdaru všetkým s podobnými zážitkami.

  11. anonymka.anonymna@gmail.com 12. júla 2012

    A ešte, že ak by mal niekto niekedy chuť o tom pokecať, alebo by chcel nejaké rady (ktorých až tak veľa nemám) kľudne mi napíšte na mail. Budem len rada :)

  12. zuzka 29. novembra 2012

    Ja som tiez potomok, ktory zije s alkoholickou matkou, je to tazke skusali sme v rodine rozne veci, dokonca som volala na prednu horu ale vsade rovnaka odpoved, kym nespadne na dno a nebude prosit o pomoc nezmeni sa to, mam sama dceru takze odchadzam,lebo zit v jednom meste a zazivat tie trapne pohlady ze mate matku alkoholicku je tazke a pozerat sa ako sa pomaly chce zabijat to uz nezvladnem…rodina sa zacala rozpadat uz davno…mam tu svoju a nechcem aby dcera vyrastala pri babke alkoholicke…

  13. Miro 29. novembra 2012

    zuzka muselo to byť ťažké rozhodovanie, ale to čo píšete má logiku a myslím, že je to dobré riešenie.

  14. monika 20. decembra 2012

    fajn,nechať sa úplne vycicať a trpieť depresiami,paráda,mňa zaujíma už len jediné: chcem riešenie,som dosť stará na to aby mi konečne prestali ničiť život,mám uchlastaných egoistov plné zuby

  15. Marta 23. decembra 2012

    Aj môjmanžel je alkoholik a je to strašné prizerať sa len tak ako vém milovaná osoba upadá do nekonečných hĺbok alkoholizmu. Všetko by rád stratil len nie pohárik, alebo fľašku. ráno ide na pivo už okolo pol siedmej a oblbuje seba lebo vraj si ide kupiť noviny a pritom si dá pivko. Ale obaja dobre vieme,že ako je to naozaj. tak ma potešila vaša rada lebo som sa dozvedela, že separovanie sa pomáha. No popravde najprv sa oddelil on no teraz je to vlastne na jeho úžitok. No pre mňa je to strašne ťažké veď je to človek ktorého ľúbim najviac na svete a neviem mu pomôcť. Bolí ma to veď sú Vianoce, ktoré on samozrejme nenávidia ani nevie povedať prečo. Chcela by som mu pomôcť no neviem ako. veď ani deti nemáme tak mám iba jeho.

  16. Marta 23. decembra 2012

    Chcela by som dodať do svojho komentáru, že sme manželia už 14-rokov. Nikdy ma neudrel, ale čo nebolo neznamená, že sa to nemôže stať. Je ho veľká škoda lebo je skutočne šikovný. A prekonal autonehodu v roku 2007 ako spolujazdec a má trvalo poškodenú pravú končatinu a všetko sa musel naučiť ľavou. To však neznamené, že sa musí opíjať dennodenne. A chcela by som mu pomocť a neviem ako postupovať.

  17. Miro 23. decembra 2012

    Marta obráťme to. Vy mu chcete pomôcť tak, že ho chcete zbaviť toho, čo on najmenej chce stratiť. Tipnite si, ako to bude fungovať? Inými slovami. Ak ho veľmi ľúbite, máte to o to ťažšie, pretože on ľúbi pivo. Tento milostný trojuholník málokedy funguje.

  18. Marta 23. decembra 2012

    A je tu iejaká šanca ako by som mu mohla pomôcť?

  19. Ľubica 23. decembra 2012

    Marta

    Je mi to tak ľúto, keď čítam tvoj príbeh. Rozprávaš sa s ním o tomto probléme? Čo on vraví? Aspoň trošku mu vadí že utápa svoj život v alkohole? Aspoň raz ti naznačil, že by bolo dobré nepiť, alebo menej piť? A áno, tak možno je šanca. Pomocou literatúry, lekárov, liečenia. Ak sa o tom nikdy nerozpráva, skús z neho dostať názor. Začni tú tému. Možno aj na viac pokusov. Trebárs aj pri poháriku. Ak z neho vypadne že s tým nemá problém a nemieni s tým nikdy prestať, ver mu. Sám neprestane. A ináč to nejde. Potom je len na tebe, či s ním budeš spoluzávislá, alebo ho opustíš.
    Držím ti palce.

  20. Miro 23. decembra 2012

    Marta Ľubica toto zažila, pokiaľ viem aj zažíva. Pomôcť sa dá LEN v prípade, že on sám chce a to veľmi. Ak nechce, potom najúčinnejšia pomoc je opustiť ho – možno dočasne. Pretože kým mu pitie trpíte, tak vás toleruje pri sebe. Prečo? Lebo mu poskytujete plný servis. Ak vás stratí (ale to musí vedieť že to je natvrdo) tak potom je šanca že si uvedomí, že fľaša mu zobrala niekoho veľmi dôležitého. To ho môže namotivovať k zmene. Ale nemusí. Potom je asi úplné opustenie pre vás výhodnejšie. On zostane so svojou milou fľašou. Uvedomujem si, že toto ste počuť nechceli.

  21. Marta 23. decembra 2012

    On ani piť nechce prestať veˇon ako každý alkoholik “nepije”.Tak teraz to robím tak,že mu dám obed a to je celá moja debata s ním.Aj tak sa naobedoval a odišiel z domu na “prechádzku” asi taku 5ať6 hodinovú.A došiel opitý.No ja sa neozývam k nemu vôbec.Tak neviem či to k niečomu bude.Ale to pochybujem.

  22. Miro 24. decembra 2012

    Marta pohovor s opitým človekom nemá cenu. To je fakt.

  23. Patja 27. decembra 2012

    Rozumiem taktike odísť a nechať alkoholika padnúť na dno a veriť, že sa odrazí. Ale čo v prípade matky, ktorá síce nie je vôbec stará, ale pasuje sa do úlohy starej ženy, o ktorú sa treba starať, ale za všetkým je najmä alkohol. Už dva razy bola v psychiatrickej nemocnici, chvíľu je pokoj, ale vyzerá to tak, že sa pomaly, ale iste schyľuje k ďalšej katastrofe. Problém navyše je, že vždy bola agresívna a alkohol to len zhoršuje. Poviete odísť, ale má len mňa, celá rodina sa odvrátila. Ak ju nechám tak, bez pomoci, tak si ju vezmú za svoju kamaráti z krčmy a tam to vidím na rýchly koniec. Ak viete, poradiť, budem Vám vďačná.

  24. Miro 27. decembra 2012

    Patja je veľmi ťažké riešiť naraz dve veci. Prvá vec je váš vzťah k matke. Druhá vec je, že vaša matka je chorá. Ona sa rozhodla pre alkoholizmus a je ochotná v mene tejto choroby ničiť si život. Je to jej rozhodnutie a jej život. Ak sa pripojíte do tejto hry, bude ničený aj váš život. To už ale bude vaše rozhodnutie. Ak si myslíte, že jej tým pomôžete nejak konštruktívne, tak to skúste. Ale som skeptický. Poraďte sa s lekárom, ktorý ju ošetruje čo vám odporučí, ako zladiť pomoc tak, aby ste ňou len nenapomáhali jej alkoholizmu.

  25. majka 31. decembra 2012

    tiez prezivame obdobie s alkoholikom,oddelili sme sa a zacal prosikat vraj ide zachranit rodinu,ale liecit sa nechce ,vraj to sam dokaze,zaujimalo by ma ci je to mozne…ze sam naraz s tym sekol a ci vydrzi bez pomoci odbornikov.Zatial sa vraj drzi ,nepije 2 tyzdne co je u neho uspech ,ked teraz v kuse 6 mesiacov do nemoty pil,prisiel o pracu ,straca rodinu…tak sa zacal spamatavat,ale az na ukor rozvodu…mali sme uz prve pojednavanie a teraz nas caka druhe ,vraj nam dokaze aj sudcovi ze si rodinu zachrani

  26. biba 1. januára 2013

    Pochádzam z rodiny alkoholika – len čo som mala možnosť ako dospelá, odišla som z rodiny. Ale aj tak ma to neuveriteľne poznačilo na celý život.Zostala tam mama a tak aspoň občas idem na návštevu, aby sme boli v kontakte.Dlho som sa na ňu hnevala,že nás ako deti v tom pekle za socíku-mám 44 rokov-nechala, ale som vďačná, že nás ako rodinu aspoň ako tak držala. Ak to len trošku podmienky dovolia, milé a ťažko skúšané maminy nenechávajte deti v tom pekle dlho, vždy ich to poznačí a vyrovnávajú sa s tým po celý život.Moja osobná skúsenosť-buď sa z nich časom stanú zdatní konzumenti, alebo odmietajú nielen alkohol, ale aj každého alkoholika priam neznášajú a opovrhujú ním.

  27. Miro 1. januára 2013

    majka ak sa sám rozhodol nepiť, nepotrebuje liečenie. O to viac energie ale musí vykonať. Na liečení ich totiž učia aj niektoré veci ako vydržať nepiť, ako odmietnuť alkohol a iné zručnosti. Základnej zásade musí rozumieť: už ani kvapku, ani v malom. Inak je veľmi pravdepodobný návrat.

  28. erika 1. januára 2013

    pekny novy rok. Chcela by som sa opytat. Ak niekto povedzme pije 20 rokov, aka je pravdepodobnost, ze by mohol sam od seba prestat? Je to vobec fyziologicky mozne, ze pevnou volou, bez liekov a liecenia to dokaze?

  29. Miro 1. januára 2013

    erika možné to je, ale pravdepodobnosť je dosť nízka. Musel by veľmi chcieť a mať neuveriteľne silnú motiváciu. Potom je šanca.

  30. maja 3. januára 2013

    pekny novy rok aj ja mam manzela alkoholika ale som mu spravila to co necakal vyhodila som ho mesiac pred vianocamy uz som to nevydrzala ako minal peniaze na chlast a 1,decenbra si podrezal zily kvoli tomu ze som ho nezobrala naspet nato sa bostal na psichiatriu a potom na liecenie nepije vlastne od 1decenbra chcela bi som sa opytat ci to vydite tak ze sa vylieci ma bit este8tyznou ale nic ine nechce len somnou a s malou bit a ked mu poviem ze nech ide po lieceni mame tak povie ze on tam nejde ked nemoze bit snamy tak sa hodi pod vlak takto ma nuti abi som ho zobrala naspet al ja ho nechcem je mi ho luto ale neviem co spravy poradte mu alebo napyste svoj nazor DAKUJEM

  31. Miro 4. januára 2013

    maja tieto demonštratívne sebevraždy sú (s)prosté citové vydieranie. ak sa lieči a nepije a máte chuť, určite by ste mu mohli dať šancu. možno mu naozaj záleží na tom byť s vami. má možnosť to dokázať. že svoj rozchod myslíte vážne už vie. teraz on môže ukázať ako vážne je rozhodnutý nepiť. určite vec konzultujte aj s jeho psychiatrom, bude vám vedieť dať tipy, ako mu môžete pomôcť a možno aj odhad.

  32. maria 9. januára 2013

    moj dospely alkoholicky syn, prisiel asi pred dvoma rokmi ku mne byvat a odvtedy moj zivot nema cenu. som dochodkyna a moj manzel tiez pil. po 36. rokoch som sa s nim rozviedla, kupila si garsonku v inim meste, ktoru som pred nedavnom splatila. tesila som sa, ze budem mat pokoj no je to stale rovnake. manzel uz zomrel, ale rovnako ma trapi teraz moj syn. stale ho vyhanam, stale sa vrati. uz naozaj neviem ako dalej a na koho sa obratit. teraz nepracuje od vianoc, ale aj ked pracuje peniaze mi neda, je to dost tazke.

  33. maria 9. januára 2013

    este som zabudla dodat, ze syn je rozvedeny.

  34. Miro 9. januára 2013

    maria dosť surová otázka, ale prečo ho pustíte do bytu ak vám ničí život? Stačí ak zničí ten svoj.

  35. maria 9. januára 2013

    dakujem za odpoved.mozno lutost? ale ked citam vase rady, tak lutost nieje na mieste.a mozno to, ze som vyrastala v inej dobe a stale niekoho lutujem, aj ked ublizujem iba sebe. mozno budem mudrejsia. dakujem.

  36. maria 9. januára 2013

    ja sa ospravedlnujem za tu strohost, ale pisala som to v afekte, ked ma vytocil, v snahe pomoct mu, ale to uz ani nema zmysel. povedala som mu aby zvazil liecenie. no a nedopadlo to dobre. este raz dakujem.

  37. Miro 9. januára 2013

    maria ľútosť a súcit sú celkom prirodzené vlastnosti, ktoré držia pohromade slušných ľudí a spoločnosť. Žiaľ, ak na tom začne niekto parazitovať, je problém. Je ľahké napísať nadiaľku čo robiť. Znie to logicky. Ale v realite je tu aj materinský cit ktorý bude fungovať trvale aj keby syn predvádzal iné kúsky. A v tom je problém, že čím viac mu pomôžete, tým viac mu tým zároveň aj ubližujete a posilňujete ho v tom, čo robí. Ak vie, že sa má kam vrátiť, že nie je odkázaný pracovať, tak nemá žiaden tlak, ktorý by ho inak mohol upozorniť, že by sa mal spamätať. Viem, je tu riziko, že by si vybral radšej alkohol + byť bezdomovec a to by sa vám asi nepáčilo. Ale ak by to bola jeho voľba, tak je asi lepšie ak sa zničí sám a nestrhne aj vás. Aspoň zdiaľky to vidím tak. Poraďte sa, skúste navštíviť al anon. Môže to zmeniť váš pohľad na tieto veci. Ale každopádne to máte veľmi ťažké a mrzí ma, že vlastne nemáme ako pomôsť – nielen vám, ale každému, kto sa sem príde radiť.

  38. božena 23. apríla 2013

    zobrala som si alkoholika, vedela som že pije, ale…Už to znášam 28 rokov, je to neživot. Deti sa odsťahvali do podnájmu. Neznášajú ho. Nechcú chodiť domov, vlastne k nám nikdy nikto nechodí, každého nenávidí, zabije, vyhodí a pod. reči. Absolútne spolu nekomunikujeme, už 20 rokov spíme oddelene, nemám mu čo povedať, cítim k nemu len hnev a hlavne aj na seba, že som neschopná odísť. Máme spoločný dom, keď mu navrhujem rozvod, začne vyvádzať, vyháňať ma, vyhrážať sa, vrieska , ale neodíde, ved pravda, kto by ho chcel a kam. Rodičia mu prepísali celý ich veľký rod. dom, má kde ísť, ale? Mala by som odísť a všetko mu nechať napospas, čo som sama vybudovala, ved nikdy neprispel ani korunou ? Presne tak, ako píšete, som vyčerpaná, znechutená a on to vidí, a teší sa .

  39. Miro 23. apríla 2013

    božena žiaľ, presne tento problém dnes riešia možno stovky žien na Slovensku.

    Niekedy sa dá o veci uvažovať aj tak, že útek so stratou majetku a domu môže byť očisťujúci. Mať dom v ktorom sa cítite zle môže byť horšie, ako chudobnejší život ale v pokoji. Prípadne zvážte život s iným partnerom. To vám dá strechu nad hlavou.

    Váš dom zostane formálne aj tak váš. Aj keby vás hneď rozviesliu, budete sa oň len naťahovať. Takže ja radím pozrieť sa najskôr na kvalitu života a až potom na majetok.

  40. marci 30. apríla 2013

    Zobrala som si muza alkoholika.Zijem s nim 15rokov a je to tazke.Vyskusala som uz skoro vsetko alenic nepomaha.Viem ze rozchod by bolo to najlepsie riesenie ale neviem ako to s nim vyriesit.Liecit sa nechce on si to vobec nepripusti ze je chori.Mame spolu dcerku a synceka takze je tazko sa rozhodnut ako dalej zvlast ked je zivitel rodiny.Neviem ako to riesit pretoze neviem ako zvladnut nastup do prace ked syncek je stale chory a aj mamku mam choru takze neviem ako by som to zvladla po financnej stranke.

  41. Miro 30. apríla 2013

    marci ťažko vám niekto poradí. napísala ste optimálne riešenie aj to, že sa nedá.

  42. Zuzka 9. decembra 2013

    Mám priateľa, ktorý nepil 2 roky po liečení, no len zrazu akoby z nudy a z dôvodu, že bol často sám, začal chodievať do baru.. a dovolil si dať pivo a následne sa to spustilo. Pomohla som mu, keď bolo najhoršie, prežila som s ním absťáky.. vydržal čistý 5 dní a zasa si dovolil dať 1 pivo, ktoré to spustilo. Tak sa to opakovalo 3x, ale ja som už stratila trpezlivosť. Povedala som mu, že sa s ním rozchádzam.. reagoval tak, že mi sľuboval, prisahal, že všetko zmení, že sa chce tej pliagy zbaviť, len je to ťažké. Ja už nemám také možnosti, aby som s ním bola dennodenne a pomáhala mu dostať sa z toho… tak som nechala, aby to zvládol sám.. s tým, že náš vzťah sa skončil, ale samozrejme pomôžem mu, ak bude treba. NO ale mám mu veriť?
    Neviem, čo robiť, lebo môj rozum mi hovorí, aby som ho nechala… ale zasa moje srdce hovorí, že alkoholizmus je choroba a treba mu pomôcť a dať mu ďalšiu šancu. Naozaj je to ťažké s alkoholikmi, lebo ak sú v tom, nič iné ako alkohol nevidia a nevidia hlavne to, ako ostatní naokolo trpia.

  43. Miro 9. decembra 2013

    Zuzka tu je ťažké čokoľvek radiť. V týchto veciach by intuícia mala mať prednosť pred rozumom.

  44. saša 14. decembra 2013

    Mám otca alkoholika a mama mu to toleruje asi 15 rokov možno aj dlhšie a myslím si, že je spokojná, no ja to cítim inak a ona o tom vie… už ani poriadne neviem vyzerá za triezva. Som z toho nešťastná, nikdy mu to neodpustím, už roky sa s ním nerozprávam a vôbec ho to netrápi… zničil celú našu rodinu, všetko…

  45. Zuzana 2. januára 2014

    Dobrý deň. Mám 20 rokov, bývam s rodičmi a moj otec je alkoholik ( asi 25 rokov) , neustále odchadzanie z domu, ma už unavuje, mam aj psychosomaticke problemy, ale on neprestane,mám kde isť, nič ma tu nedrží. Je to správne?

  46. Miro 2. januára 2014

    Zuzana je ťažké na základe jednej vety niekomu hovoriť do života. Ale áno, ak ste to formulovala takto, tak odísť je správne – najmä ak máte kam ísť.

  47. otilia 11. mája 2014

    Styri roky som mala vztah s muzom,o ktorom si myslim, ze ma problem s alkoholom. V rodine sme problem s alkoholom nemali a nikdy predtym som u nikoho neriesila ,kolko a ako casto pije. Po 1x az v tomto vztahu.2x do mesiaca mal 1-2 dni, ked musel ist az do rozbitia , tym padom na druhy den nesiel do prace.V tom osiali vzdy nieco stratil ,mobily, okuliare , nieco roztrhal a nasledne musel do toho investovat.Nehovoriac o tom , ze v praci mal neplatene volno.Byvali sme spolu, takze financne som to viacmenej tahala ja, lebo niekedy posla aj jeho vyplata.Urcite si myslite, ze som bola blba,ze mala som to hned skoncit,ale ja som v tomto skusenost nemala a ospravedlnovala som to.Inak bol neskutocne starostlivy, pracovity, milujuci, atd. Asi preto som tak dlho cakala.. To vsetko je za mnou,ale nerozumiem svojim pocitom teraz.Definitivne som to ukoncila pred mesiacom , vystahovala , vyhodila.Prezivam neskutocne pocity strachu, doslova az bolestive.Najhorsie su volne dni,nebojim sa jeho ako osoby,ale ten pocit, zeby mohol opat prist vecer opity je pre mna strasny.Zacala som cvicit , robim rozne aktivity na rozptylenie,ale neviem…A vobec nerozumiem preco , je to uz nejaka zavislost u mna alebo co. nerozumiem tomu, ze si to v hlave nedokazem vyskladat ,tak ze ako clovek je neprijatelny pre rodinny zivot, ze sa zdravo nazlostim , tym padom oslobodim a idem dalej. Chvilku poboli ,ale zivot ide dalej. Som na seba az nazlostena.

  48. Dorotka 7. augusta 2014

    čítam všetky príspevky a je mi veľmi smutne ,že je veľa trpiacich a zachraňujúcich žien. Ja som vydatá 42 rokov z toho 40 rokov manžel pije zo začiatku príležitostne na stretnutiach s priatelmi a pomaly sa to stupňovalo až skončil na psychiatrii, sluby samé sluby išla by som od neho ale nebolo kam nasťahovať sa s Tromi deťmi nejakej susedke nebolo možné. Teraz je vyhrotená situácia je po infarkte a začal piť dennodenne j vysilený a rozmýšlam že odídem do podnájmu za 340eur. dochodok a on tu bude v našom krásnom byte piť s devastovať ho. Tiež mám velkú dilemu.Najviac sme postihnuti naša rodina pomáhame už dosť dlho na jeden ludský život.

  49. Natalia 18. augusta 2014

    Reagujem na odpovede pana Mira, su velmi fundovane a odkazujem – pomohli mi v riesenie mojho velkeho trapenia syna alkoholika – A DOST – DRZTE MI PALCE IDEM TO USKUTOCNIT a VERTE MI TRHA MI TO SRDCE ALE Z LASKY K NEMU TO DOKAZEM.

  50. milan 11. novembra 2014

    Mam dlhorocne skusenosti zo zivotom s alkoholikom.Moj otec je alkoholik.najtazsie je pozerat ako sa clovek ktoreho mate radi sam zabija a vy ste bezmocny.najprv ho clovek nenavidi ale potom si uvedomi ze je vlastne chudak co si nevie pomoct.Otazka znie ci mu pomoct alebo sa aspon sam zachranit po psychickej stranke.Ked odyjdete tak budete mat vycitky ze ste mu nepomohli ked ostanete mozete sami dopadnut zle.tazko radit co je lepsie.V mojom pripade otec momentalne nepije co je uz par rokov ale ani to nie je vyhra zacal pit uz aj po 11 rocnom abstaku.berie tabletky aby mohol fungovat.rodina je poznacena psychicky.ale vazim si ho ako bojovnika co s tym bojuje ale bez nas by uz nebol.neverte tomu ze niekto pije preto aby vas nasral .piju preto v tych najhorsich fazach lebo si nevedia pomoct.uznavam aj postoj odchodu je to logicke ale nie je to jednoduche.

  51. milan 11. novembra 2014

    A este dodatok .Vacsinou odchadzaju od alkoholika ty druhy on ostava.neni to take jednoduche dat mu kufor pred dvere takto to nefunguje.Takze rady vyhodit ho za dvere su dost zjednodusujuce.skor vyhadzuju alkoholici tych druhych .ti nevinny zacinaju od znova a trpia.alkoholizmus je nevyliecitelna choroba.alkoholik v poslednom stadiu uz nepotrebuje ziadny komfort.pije z flase .chodi na zachod a spi.otazka je ci ho v takom stave nechat a odyjst..jasne netreba dopustit taky stav a mozno skorsi odchod by ho ani nedopustil…

  52. Kvetka. (13) 29. novembra 2014

    Dobrí deň.. Tiež máme v rodine už skoro 3 ročného alkoholika… Je to môj otec :( Keďže som vo veku násť, začínam rozumieť našej situácii… otec sa zhoršuje… Už skoro rok neprispel výživným na nás ani 10€ . [, nMamina sa to snaží riešiť.. No boh vie ako rýchlo nie..Nieje to až také ľahké… Mamina mu len spomenie rozvod a zbije ju… Nedávno ju z ničoho nič napadol vonku keď bola s naším psíkom večer vonku… :'( nadáva nám že nás chce zabiť, vyhráža sa… A vraj že keď sa ešte nič nestalo, polícia ho nezobere :( tak čo mám asi čakať kým sa stanie niečo horšie… Ani na sviatky nič s bratom od neho nedostávame…ale jemu to nevadí. Hlavne že má flašku… Jemu nevadí že váži +135 kg… Pn proste nám vše požerie at tak… Každý deň v strese a ozaj, už vyše 2/3 rokov

  53. anna 26. januára 2015

    Dobrí den.tiez mame podobny problem. moj ujo je alkoholik, uz sedel viackrat vbase za ublizeni na zdravi. jeho rodina sa uz celkom rozpadla, deti sa bali mala cerka sa schovavala do kredenca pred svojim otcom. kim uz bolo dost zavolali policiu a isiel sediet do basi. bol rozvod. teta zo svojou rodinou sa odstahovali, ale to nestacilo, ked vysiel z basi stale sa vyhrazal ze ich zabije. ujo sa nastahoval k mojej babke ktora zije sama. bojime sa aj onu lebo ked si vipije staci aj malo tak je nevyspitatelny a utoci aj na babku.zautocil uz velakrat na mnohich , ale este stale sme ho skusali podporovat ale dneska zautocil na moju babku a maminu ktora skocila do cesty babke aby jej neublizil. maminu skrtil uz ledva dychala ,ale dostali sa zdomu. znicoho nic najprv sa pekne rozpravali a potom zautocil. bol tu uz potrat, rozbite nosi,zlomeniny, aj noz. bojim sa velmi o moju rodinu mam 1rocneho synčeka a bojim sa o jeho zdravie. uz mamina chcela zavolat policiu ale rozbil na male kusky telefon. namna tiez zautocil ale vtedy som sa vyhrazala policiou a zlakol sa. no kedze ked ho pustali von zbasi mal podmienku a nafukal pri kontrole tak sa dostal zas do basi. a podlamna si uz zvikol. uz nemam radu co spravit . byvaju velmi blizko ked sa nieco deje … jednoduch to kazdodeny stres a hatky u nas doma kvoli nemu. uz mam dost ale co robit ?

  54. Bananna Joe 20. februára 2015

    Autor tohto clanku si neuvedomuje, ze alkoholici su povacsine afresivni a tazko sa s nimi jedna / komunikuje. Nehovoriac o notorickych alkoholikoch, ti uz nerozmyslaju vobec racionalne. (Z clanku usudzujem ze ste notorickeho alkoholika asi este nevidel. Resp. nebyval s takym.)
    Skuste alkoholikovi nedat kluce od bytu , uvidite aky ramus Vam spravi nad ranom ked sa bude snazit dobijat domov. Zobudi celu bytovku, vy zavolate policajtov, ktory na Vas budu nechapavo pozerat, spytaju sa kde ma dotycny trvale bydlicko a uz ste nahrany.
    Tiez celime rovnakemu problemu, no zakony v SR su tak stupdne ze nikd ynic nevyriesite. Mozete podat m,ilion trestnych oznameni a nic s tym nikto nespravi… „Trp, Jozef Mak – človek milión si.”

  55. Miro 20. februára 2015

    Bananna Joe obávam sa, že tento problém rieši naozaj dosť ľudí a kým alkoholik nespraví trestný čin, nestalo sa vlastne nič. Je škoda, že na slušných ľuďoch sa dnes dá tak ľahko parazitovať.

  56. Gabriela 37 2. apríla 2015

    Preco kazdy obvinuje cloveka zavisleho a nie aj jeho rodinu?Ja som zena a nemyslim,ale viem,ze som zavisla,,,,no aj ked ziadam o pomoc,lebo som si zavislosti vedoma,odvracaju pozornost,nepomahaju,qle vycitky su tu zakazdym

  57. Miro 2. apríla 2015

    Gabriela ťažko odpovedať bez poznania súvislostí. Je zvykom, že závislý človek v minulosti rodine aj ublížil a potom sa dá chápať aj to, že niektorí členovia rodiny sú nedôverčiví. Iní vyčítajú a kritizujú. Nájdu sa aj takí, čo pomôžu. V každej rodine je to ale trocha iné…

  58. Gabriela 37 2. apríla 2015

    Uz nevladzem,,som nestastna,chcem to riesit,ale uz viem,,skusala som to mnohokrat,,ze mi nik z rodiny nechce pomoct,,kazdy sa tvari,dava mi na vedomie,ze ja som na vine.Ano,som,,som zavisla,ja to citim,,ale chcem sa z toho dostat,ziadam o pomoc,ale pomoci sa mi nedostava.Manzel,syn a dcera namna kaslu…pomoc nehladaju,,vzdy sa odvolavaju na moje sluby,,ze sa to posnazim prestat,,alebo aspon zo zaciatku obmadzit.Velakrat som sa snazila,,ale sama to nedokazem,,,ta chut na alkohol je vacsia ,aj ked pri napiti sa sa mi dviha zaludok,,aj som im to povedala,ze to proste sama nedokazem,,,no su bud sprosti,alebo im namne naozaj nezalezi

  59. Gabriela 37 2. apríla 2015

    Ziadam o pomoc uz velmi dlho,chcem sa z toho dostat,,no neriesia to,,tvaria sa,akoby sa ich dotykalo iba to,ze pijem,,nie to,ze mi nechcu pomoct,aj ked ich ziadam o to uz nejaky cas

  60. Gabriela 37 2. apríla 2015

    Som zufala,,,uz neviem akym sposobom upozornit na to,ze potrebujem hlavne ich pomoc oporu,pomoc

  61. Miro 2. apríla 2015

    Gabriela skúste sa na vec dívať tak, že v dnešnej dobe si človek musí vedieť pomôcť aj sám. Viem, nič jednoduché to nie je ak je prítomný takýto vážny problém. Ale ak vidíte, že pomoc neposkytujú, zariaďte sa podľa toho. Psychiater môže pomôcť niekedy účinnejšie ako rodina. Potom existuje aj princíp “daj a dostaneš”. Skúste nájsť, čím by ste vedeli vy prispieť im. Niekedy rozmýšľanie o ostatných ľuďoch má nečakane dobrý vplyv aj na nás samotných.

  62. Peter 3. apríla 2015

    Prosim poradte v rodine svagra sa stala strasna tragedija na svedomi to ma alkohol jeho cela rodina pije je to smutne piju vsetci otec mama aj jeho mladsi brat mal aj starsieho no ten sa rozhodol svoj zivot ukoncit pod vplivom alkoholu ktory mu v osudny den zislili v krvy a to 2a pol promile ( obesil sa na chodbe najhorsie natom je ze manzelka a dve deti spali v detskej) mladsi brat je agresivny najprv z rodicmi pije a ked nema co pit tak vyzenie otca hoci aj v noci zohnat alkohol stalo sa ze parkrat uz za otcom bezal z nozikom po dedine je to smutne ani psychijatrija mu nepomohla rodicia sa ho boja ze im ublizi a svagor je v koncoch co mame robit ? PROSIM VAS O RADU DAKUJEM

  63. Miro 3. apríla 2015

    Peter je to tvrdé, ale rada asi neexistuje. Najjednoduchší je priestorový únik. Ísť preč. Ale je to často dosť náročné riešenie…

  64. Helena 7. apríla 2015

    ahoj Miro, prosím ťa o radu, moje 30-ročné manželstvo bolo omyl hneď na začiatku, nedokázala som odísť, s manželom sme si nerozumeli v ničom, chodil za inými ženami, alebo pil, ale nie až tak, aby sa stal alkoholikom, pitie si vedel odkontrolovať, ale môj syn, neviem, či preto, že máme zlé manželstvo, alebo že chodil s manželom po krčmách, alebo vplyvom kamarátov píjava už od 18-ich rokov. Teraz má 27 rokov, pracuje ako vodič-dosť náročná profesia, chodí na týždňovky, ale už niet víkendu, aby nešiel do krčmy. Víkendy väčšinou v noci prebdiem, a bojím sa, lebo vždy príde opitý neskoro v noci, zamkne a ľahne spať. Dohováranie nepomáha, čo je horšie, manžel sa vŕši za to na mne, lebo aj on je teraz zo syna nešťastný. Keď syn ide zase do práce, vždy mu operiem a navarím do práce. Chceli sme, že synovi už nebudem prať ani variť, a ďalšie riešenie, že zavolám kamarátom, aby poňho nechodili, lebo oni prídu na aute, a oni sú triezvi, len syn je opitý. Potom už len vymeniť zámky na dverách, aby sa odsťahoval, ale kam? Zatiaľ do roboty chodí, aj nám pomáha na dome. Ale už badám na ňom, že nestíha svoje povinnosti, a nemá zodpovednosť, aby prišiel načas, keď treba na druhý deň niekam ísť, alebo niečo spraviť.

  65. Miro 7. apríla 2015

    Helena tu je ťažké radiť. Popísali ste situáciu, je to dosť zlé a najhoršia na tom asi je práve tá bezmocnosť a pocit že nemôžete pomôcť niekomu, komu by ste tak chceli.

  66. ijiksaojncasjnssacs 19. apríla 2015

    aj mne otec svojim alkoholizmom znicil zivot su to rany na dusi

    alkoholohik nemoze prestat zodna na den , lebo pridu abstaky fizicke
    potenie, chvenie , napinanie , bolesti , krce , atd atd
    preto treba postupne znizovat davku po dobu niekolkych dniii

    po vytriezveni ale po nejakom case pride Bazivost po alkohole / slina /
    proste clovek ma chut si vypit aj ked vie , ze skodi sebe a okoliu

    preto aj ked clovek nepije napriklad mesiac , tak bude s touto bazivostou zapasit este riadne dlho az po case 2 az 3 roky bazivost klesa ale obcas clovek pomysli na poharik

    dlhodoby alkoholik ma ako keby zatienenu mysel
    nieje celkom sam sebou ako keby to bol niekto iny
    droga mu zatienila mozok
    kona uplne inak ako ked este nepil a bol zdravy
    straca uplne kontrolu nad svojim rozumom a zivotom
    nici vsetko naokolo
    s alkoholom nema nic buducnost

    z duse nenavidim tuto legalnu drogu ktora nema co v chladnicke ani robit

    hlavna vec ze v spravach stale hovoria o tom ako zadrzali marihuanove plantaze a kva kva a alkohol sa da kupit v obchode 100% nebezpecnejsiu drogu pre spolocnost a jednotlivka v cetne cigariet

  67. Anka 21. apríla 2015

    Aj moje manželstvo bol veľký omyl a už neviem či som s mojím manželom z ľútosti či z lásky či preto, že si nahováram že sa s ním rozídem až keď dcéra bude o rok promovať aby tým netrpela …má ho veľmi rada a bojí sa ,že sa s jej otca stane bezdomovec….
    Ľúbil alkohol úž keď sme sa brali ale ja som to tak isto ako plno iných žien pre lásku k nemu nevidela .Jeho pitie sa začalo stupňovať a na otázky prečo ?mi raz odpovedal ,,že on nevie že mu pálenka ani nechutí ” Má problémy s prácou a tam sa to všetko začalo ešte stupňovať k pivu prišiel malý brat ,,fernet” alebo iné už teraz …Ide to s nim dole kopcom a ja sa už na to neviem pozerať a už len ked ho vidim doma s pohárom vína sa vo mne všetko búri a som v takom strese že až.Začínam mať aj zdravotné problémy a to ma začína utvrdzovať v tom že treba konať a asi pretnúť pupočnú šnúru….
    On sám si uvedomuje ,že je alkoholik a skonštatuje že je veľmi ťažké prestať. On si aj určí ,,diagnózu ” ale čo s toho keď to nedá do praxe . Čo mám ja z toho že on si číta Freuda a analyzuje sa a sám skonštatuje že je divný a čudák …

  68. Miro 21. apríla 2015

    Anka Freud má pomerne náročný psychiatrický slovník. Ak vie pán manžel čítať odborné texty tohto druh, odporučte mu, aby nahliadol do knihy Základy klinické adiktologie. Je to vynikajúca odborná kniha o problematike závislostí.

    Nuž a ak by on s pitím neprestával ani potom čo mu jasne poviete že vám to prekáža, potom by som to videl na rozhovor s dcérou a podľa výsledku sa rozhodnete. Niekedy môže rozhodnutie odísť upozorniť manželského partnera, že prestrelil.

  69. Ondrej 28. júla 2015

    Mi mame v rodine alkoholika môjho brata, ktorý pije či je deň alebo noc, všetci už toho mame dosť, no neje mu rady ani pomoci, piť nechce, ani vyhrážky ako nebudeš jesť alebo nepustime ho do bytu nepomaha.

  70. DANKA 17. septembra 2015

    Som vydatá 17rokov.Je mi 55 a manželovi 63.Dnes viem, že človek sa zalúbi a ani nevidí tak doležité veci ako je alkohol. Občasné pitie u manžela som brala na lahkú váhu.Ani mi nenapadlo, že sa to rokmi, zmení na častejšie popíjanie. Detinemáme. Ked je triezvy, je to v pohode.Potom príde obdobie pitia a zabudne čo sluboval . A tak to ide dokola. Moja nervová sústava to už nezvláda.Pekné debaty aby prestal? Na chvílu.Vraj on neni závislý. Je mi ho lúto, ako ničí náž spoločný život a tiež velmi zvažujem čo urobit. Popri dochodku pracuje na pár hodín a po práci sa velmi neponáhla domov. Ved aj načo, ked celý servis má doma. Celé roky sa staráte. A to je velká chyba.Myslela som viac na jeho blaho ,ako na seba.Roky vám utekajú a vy zistíte, že ste ani nežili, len ste sa starali a čakali v akom stave vám príde manžel domov. A tu je ten broblém, ktorý je vo vás.Rozoznat, medzi dávaním- príjímaním. Všimnut si u človeka, čoho je schopný on pre vás urobit.Ak nič, neni očo stát. Na toto som prišla, po rokoch trápenia pri jeho popíjaní. Ak dozrejeme do štádia, a naše vnutro nám povie -dost, vtedy sme schopný človeka, ktorý nám ubližuje opustit. Kým k tomu ale príde a my dozrejeme , budeme trpiet a hladat riešenie každý podla vlastnej situácii.Začnime si vážit vlastný život a nepremárnime ho s človekom, ktorý si tú našu obetu ani nezaslúži.Dávajte lásku tam, kde je aj opetovaná.

  71. Anna 13. marca 2016

    Zoznámila som sa na nete s priatelom ktorý mi povedal že je rozvedený po krátkom čase sme sa stretli.Padli sme si do oka nevštevoval ma cez výkendy velmi sme si rozumeli až po čase mi povedal že nie je rozvedený ale že si podal o rozvod lebo jeho žena je alkoholička. Tolerovala som mu to lebo som ho lubila no po dákych mesiacoch mi povedal že budem musiet íst ku nemu bývať lebo ženu vyhodil ktorá išla ku svojej matke a priatelova matka žena ktorá mala 89r. potrebovala pomoc skratka opateru no ja som hned nemohla sa ku nemu len tak narýchlo nasťahovať.Tak jeho dcéra mu povedala že nech si ide po ženu lebo babka nemôže bit sama tak samozrejme bežal po ženu ktorá už bola spolovice od neho odsťahovaná . Teras bývaju spolu žena pije ďalej. Deti ktoré sa na poriadku bývaju na jednej dedine sa za ňu hambia priatel ma má rád ale nevie že čo bude ďalej ako náš vsťah bude pokračovať ani sama neviem do kedy to takto pojde … povedal že si musí dať domace problémi do poriadku a potom sa mi ozve … mám na neho čakať ? poradí mi niekto ?

  72. Miro 13. marca 2016

    Anna pokiaľ to je jediný muž na planéte, tak určite áno, čakať a dúfať. Momentálne to vyzerá že všetky výhody sú na strane partnera a vy ste vhodná občas poruke.

  73. Iri 13. marca 2016

    Dobry den, opatovne citam Vase riadky a hladam pomoc. Muz alkoholik sa vratil z psychiatrie ma suicidne stavy chce sa upit a skoncovat zo zivotom. Doma vydrzal 2 dni triezvy. 7 dni nic uz nic nejedol len pije jeho denna davka je liter vodky uz ani nefajci. Len lezi, nevladze. Ako pomoct ? Neviem co robit. Bojim sa ho nechat sameho. Pije uz 7 rokov. Uz byvam s detmi v prenajme, ale za tyzden sa jeho telo scvrklo, strasne schudol a scernel. Bojim sa najhorsieho. Odmieta pomoc. Uvedomuje si svoj stav ale nechce prestat. Opakovane mal viac ako 4 promile. Dvakrat bol v bezvedomi, v podstate nanom zalezi len mne. Zastavil sa stale len na psychiatrii, co robit nechat ho odist je pre mna strasne tazke. Bojim sa, ze uz mu nedokazem pomoct. Na psych ho nezoberu vratil sa pred tyzdnom. Ako postupovat? Sudna liecba je len ak spravi trestny cin?

  74. Iri 13. marca 2016

    Presne viem o com pisete. Aj ja si myslim, ze uz som rozhodnuta nepomahat nestarat sa a zit si s detmi, ale ked ho vidim v stave ked ani nevie kde je co je je mi ho strasne luto. Luto cloveka ktory je chory a potrebuje pomoc. Sam si nepomoze, ale zakony su ake su. Musi chciet a to je problem nechce sa liecit.

  75. Miro 13. marca 2016

    Iri tá bezmocnosť je asi najhoršia v prípade alkoholizmu. Prizeráte sa, viete do čoho sa rúti a nemáte moc to zmeniť. Môžete sa obrátiť na lekárov, záchranku. Ale čo spravia? Tak možno doň napichajú infúziou pár hodín života a keď sa vráti, pokračuje z miesta kde prestal. Čo potom? Liečba proti jeho vôli je bezpredmetná. To je tiež len chvíľa času navyše. Poraďte sa u jeho psychiatra čo robiť, možno vám poradí nejaký postup, predsa len sa v tom lekári vyznajú lepšie.

  76. Gabriela 2. mája 2016

    Prečítala som si všetky tieto skúsenosti života s dohodobým alkoholikom.
    Včera a dnes mám veľké depresie z toho všetkého, lebo môj 67-ročný muž je
    na liečení na 3 mesiace. Dal sa na to “dobrovoľne” po mojom sústavnom tlaku na riešenie. Pije prakticky celý život s jednou niekoľkoročnou
    prestávkou. Pred pár rokmi padol späť, teraz vlastne už skoro na samé dno.
    Je to vzdelaný dobrák, aj doma a v okolí pomáha. Ale, čo mám z toho, keď
    ja už nevládzem. Presne poznám situácie, ktoré som si teraz čítala. Lebo ma opäť začína chytať depka. Ak to tam vydrží, domov sa má vrátiť za 1
    mesiac. Nechce nás tam na návštevu, aj keď je to už možné. Je nervózny,
    podráždený a včera mi takmer buchol telefónom v tej liečebni. Aj keď o nič nešlo, len také reči o “počasí”. Syn v tom celom pomáha ako môže, mám v ňom veľkú oporu, lebo my obaja nepijeme (syn je abolútny abstinent). Mám strach, že sa to všetko vráti naspäť. Nedôverujem už
    vôbec ničomu. Skúšala som aj psychológov, psychiatrov. Ale keď po návrate začne znovu piť, pevne som rozhodnutá odísť od neho. Mám asi
    jedno šťastie naviac, že sa mi podarilo sa finančne ako-tak zabezpečiť
    vlastnou hlavou a rukami. Bude mi ľúto nechať staršieho manžela (spolu sme 36 rokov). Verím, že sa potom pozbieram a aj napriek podobnému veku
    si ešte trochu v kľude požijem. A hlavne sa zbavím strachu a začnem aj
    komunikovať s nejakými známymi, o ktorých súcit dnes ešte nestojím. A
    najradšej som sama so svojím trápením. Želám všetkým trpiacim tohto druhu veľa odvahy a hlavne to nevzdajte. Držím sa hesla, že každé nové
    ráno vyjde zase slnko a zase bude život krajší a veselší. Pozdravujem Vás
    všetkých – Gabriela.

  77. adriana 4. júla 2016

    Dobrý deň. Prečítala som si niektoré skúsenosti tu napísané. Ja žijem s alkoholikom 17 rokov. Prežívam jedine tak že manžel robí nejaký čas v Nemecku. Chodí domov po styroch piatich týždňoch na víkendy. Niekedy aj na týždeň. Pár dní pred jeho príchodom už mám veľký strach ako to zase prežijem. Doma nerobí nič, max. ak navarí. Inak iba pozerá telku. Všetko som sa naučila robiť sama. K tomu že je alkoholik je ešte aj nenormálne žiarlivý. Keď je doma tak je schopný opiť sa každý deň. Potom keď príde domov kým nezaspí sú to muky. Krik, nadávky, rozbíjanie nábytku. Doma nepije, ale akonáhle prekročí prah bytu už domov triezvy nepríde, nikdy. Tie stavy keď je preč sú strašné, človek sa snaží pripraviť na to čo príde keď sa objaví doma. pre mňa je najkrajší pocit ktorý poznám, myslím pocit kľudu, keď ožratý zaspí. Vtedy viem že minimálne dve hodiny sa nemusím báť. Mám dve deti dcéru (17) a syna (16). Dcéra sa veľmi bojí. Teraz naposledy keď vystrájal tak zavolala na neho políciu. Policajti prišli ale čo. Odišiel a na druhý deň sa vrátil. Vyhodil dcéru z bytu, že jedna sopľa nebude na neho policajtov volať. Keď je triezvy tak sa s ním už ani nerozprávam pretože všetko čo mu poviem potom v ožratosti prevráti celkom inak. Chodím do práce a z práce. Snažím sa nikde nechodiť pretože podla neho sa vždy len kurvým. Keď sa zdržím v práci….jajaj….už ma pretiahlo celé mesto. Keď telefonujem s kamarátkou ak vykrčal mi už aj to…samozrejme tak zaoblene….ale zistila som že žiarli aj na to keď sa s niekým pekne rozprávam, pretože s ním sa už nedokážem baviť s úsmevom na tvári. Neviem ako sa z tohto vzťahu vyvliecť. Máme spoločný byt a samozrejme hypotéku naň. Nezarábam toľko aby som to sama utiahla. A nemám kam odísť. Do podnájmu?? Ak chcem platiť deťom internáty tak sama byt neutiahnem. Požiadať o rozvod a výživné. Muži nemusia platiť výživné a aj tak sa im nič nestane. Takže na to sa nemôžem spoliehať. Obdivujem všetky ženy ktoré dokázali odísť. Denno denne sa modlím, cestou do práce, do obchodu pri varení odriekam modlitby. Dávnejšie som mala myšlienky že zabijem seba aj deti a ukončím toto trápenie. Niekedy by som zomrela najradšej iba ja…..ale potom si predstavím že sa kým pôjdu moje deti keď tu nebudem….Je to strašný život…..V kútiku duše dúfam že sa niekedy nájdu nejaký dobrý ľudia ktorý mi pomôžu. Neviem v iné dúfať. Pozdravujem všetky dobré duše.

  78. Zuzana 16. novembra 2016

    Tiež už neviem, ako ďalej. Môj otec,úžasný človek,inteligentný,múdry, vždy ochotný pôcť…..ALKOHOLIK.
    Mám 30 rokov,ale odkedy sa pamätám,trápilo ma že pije…trpím kôli tomu depresiami,nič ma nebaví…nedokážem si vychutnávať svoj vzťah s priateľom,lebo stále len čakám,že sa stane niečo zlé…Otec sa rozpráva sám so sebou,hovorí o samovražde…už nevládzem.Chcem mu pomôct,ale neviem ako. Plač a prosby už davno nepomáhajú..Trpí cela rodina, o mame ani nevravím..

  79. Mery 8. decembra 2016

    Tento článok o alkoholizmu som už otvorila dávno,,,len teraz nadysiel čas prečítať si ho plus komentáre ľudí ,ktorý prežili ,trpia alkoholizmus ,ja som sa stala obeťou za môjho manžela ,Mám abstinujuceho alkoholika,a čo raz viac trpím,vyskusala som takmer všetko ,nič nepomohlo,musi to chcieť on zmeniť.Velmi trpím takto už 14 rokov .Nepridáva mi to k radosti.Neviem ako bude ďalej ale surovo povedané – nech už je po všetkom a doslova si tu chvíľu vychutnám kedy budem v norme zaspávať.Je to veľmi smutné všetko .

  80. Paula 15. decembra 2016

    Dobry den dakujem za tento web clanok a vsetkym za komentare. Aj u nas v rodine sa dlho varila zaba az si uvedomila neskoro ze sa zacina varit. Tiez mam manzela co pije dlhe roky a cele tie roky som ho ziadala aby prestal a aby sme cela rodina zmenili zivotny styl a sportovali… a velky zlom potom nastal po niekolkych rokoch ked chcel schudnut a prestal vecerat pricom vecera bola dovtedy vzdy takym bodom kedy prestal pit este nez sa opil a isiel spat. No odvtedy co neveceral ovela viac zacal pit a coraz castejsie isiel opity spat. Az mi to zacalo liezt na nervy a zacala som znova protestovat. Znova neuspesne. Potom po dvoch rokoch takehoto pitia sa pridala agresivita a znova ziarlivost. Odvtedy su 4 roky co sa permanentne hadame a zazili sme niekolko velmi vyhrotenych situacii kde som mohla volat policiu. A takto postupne dospeli nase dve dcery. Ale teraz uz coraz viac o tom nahlas hovorim a som rozhodnuta zmenit nas zivot. Suhlasim s jednym z poslednych komentarov kde bolo napisane ze je to o dozrievani kazdeho kto zije s alkoholikom. Pretoze kazdy ma ine zivotne podmienky a zena ktora ma napriklad oporu v rodine, tak nemusi dlho zvazovat lebo ma kam odist a velmi casto prave vdaka zazemiu robi na alkoholika taky natlak ze on pochopi ovela skor ze musi prestat, lebo inak pride o rodinu. A vlastne: zena so zazemim je natolko sebavedoma ze vacsinou buduceho alkoholika aj rozozna a ani sa za neho nevyda. Takze o com to je? Muzi sa s alkoholickami vacsinou rozidu velmi lahko a nestracaju cas! Lebo maju ine zabezpecenie a inak nastavene to svoje vnutro. Aj ked zien je asi ovela menej alkoholiciek aj podla prispevkov sa to da usudit. To len zeny alkoholikov a najcastejsie tie s malym rodinnym zazemim a mensim sebavedomim tymto trpia. Samostatne zarabajuce zeny sa s takymto manzelom dokazu rozist a tiez take ktore maju rodinu. Niekedy staci mama. Ktora ma byt. Aby zena ked odide od alkoholika, ktory ma prirodzene narusenu psychiku a casto je agresivny alebo ma samovrazedne sklony a zena ho lutuje…a podobne, tak aby takato zena po odchode z domu a od manzela, tak aby mala pokoj!!! Aby sa mohla vzchopit, najst si zamestnanie, venovat sa detom, oddychnut si od vecneho stresu. Ak zena nema kam odist, a nema dostatocne prijmy, tak proste nemoze odist od manzela. A spoluzitie v rodine s alkoholikom sa zhorsuje…ako tu mnohokrat na tomto serveri v komentaroch odznelo: ak sa zena nepostavi nekompromisne k jeho pitiu, tak on jednoducho neprestane pit! Nema preco! On nema motivaciu! On vie, ze ta zena neodide lebo nema kam a nema za co!!! Nema peniaze? Nema rodinu? To je jasne! Alkoholik vie, ze zena aj s detmi s nim ostanu. Lenze ako to vidim ja, ten cas ked este mohol prestat, keby som sa naozaj zbalila a s detmi odisla niekam do prenajmu, ked boli este male a potom dospievali, atd…tak ten cas som prepasla. Teraz mam deti uz skoro dospele, ale jeho pitie je tak daleko, ze uz to hadam sam a bez nejakych podpornych latok a liekov a psychologa nedokaze. Pracu este zvlada ale tiez uz zaspal viackrat, co predtym roky vedel vstat aj ked isiel riadne opity spat. Ma uz aj zdravotne problemy…a mna sa napriklad velmi dotyka fakt, ze sa mu nikam nechce chodit, na nic sa s nim nemozem tesit…ten nas zivot zodpoveda tomu, co sa pise v knihach: postupne uplne okliestenie zaujmov uz len na to, aby mohol byt doma a pit. Totiz on pije doma. My sme spociatku obaja pili ked bola prilezitost ale postupne som sa ja snazila aj toto prilezitostne pitie v nasej rodine useknut, ale cele roky sa mi to nedarilo…je toho vela co by som mohla pisat. Je mi ho tiez luto ale potom si polozim otazku: a seba mi nie je luto? Mam 50 rokov a to sa mam zvysok zivota venovat rieseniu problemov alkoholika? Tak na tuto otazku aspon viem odpoved: NIE! Ja zacinam velmi intenzivne hladat cestu ako osobne dozriet aby som dokazala aj bez zazemia aj bez penazi SKONCILA S TYMTO UTRPENIM aby sa ani moje Nase deti nemuseli trapit sledovanim tohto destruktivneho zivota. Je to cele o sile ktoru v sebe najdeme aby sme si dokazali verit ze to zvladneme a hlavne ze si to zasluzime! Zit dostojny a plnohodnotny zivot bez alkoholu a v radosti a laske. Ci uz s muzom ktory prestane pit alebo bez neho. Drzim vsetkym zenam aj muzom palce! Aj tym co ziju s alkoholikom v rodine aj alkoholikom aby prestali. Tiez ak nechapu kam sa rutia do zahuby s alkoholizmom, tak asi nemali v zivote nikoho, kto by ich mal rad. Lebo ved sudny clovek musi chapat ze alkohol nici zivot aj alkoholikovi aj jeho rodine! Tak to proste robit nebude! A ked sa tak rozhodne, ze skonci s pitim, tak uz si najde cestu ako vydrzat!!! A zisti ze existuje milion krasnych veci v zivote, o ktore moze robit a ktore mu budu robit radost. A tym padom aj jeho rodine :) ake je to jednoduche. Akoby…ale vieme ze je to zlozite. Ale mne moj zivot aj zivot mojich deti a vlastne aj mojho muza stoji za to. Ved nic ine cennejsie v zivote nemam! A koho zachranim ak v sebe najdem tu silu a sebadoveru? Mozno nas vsetkych a radost pre celu nasu rodinu. Ak on bude chciet. Ale urcite zachranim deti a seba. Majte sa pekne :)

  81. Molly33 23. decembra 2016

    Nemám slov na tento svet….Ako dlho ešte bude?…nedivím sa samovrahom…no telo sa nevyparí…lebo keby som samovrahom aj ja…a hneď.Trpela som v dectve alkoholom -otec pil,krik,aj bitky…malo penazý…teraz som vydáta ..síce lepšie finančne..ale alkohol pokračuje.Cítim sa mŕtvo.Alkohol na každom kroku…ak nepijete nezapadáte.Lasky som nemala ani v dectve…čo sa odzrkadlilo na sebavedomí ..a depkach.Ani v manželsve lásky nemám ..lebo miluje fľašu..Pracujem s ľuďmi a kazdy deň kupuje nejaky zavyslák pollitovečku…Som s toho unavená…neviem ani deťom daťpazitívne myslenie a sebavedomie zdravé…keď som sama…lebo manžel opitý je ako mŕtvy.

  82. anna 7. apríla 2017

    Dobrý deň,
    som matka 39 ročného syna, ktorý je ženatý a má dve deti.Potrebujem pomoc , lebo syn už dva roky pije, je proste alkoholik .Sľúbil, ze prestane piť , slubil to nám rodičom, súrodencom avšak keď som povedala, ze sa v dome nebude piť, jeho manželka nerešpektuje nás a podmienky prvá porušila. V ich manželstve nie je harmónia aká ma byť , ponižovanie zo strany manželky má dennodenne na očiach, psychické vydieranie z jej strany nemá obdoby. Syn bol veľmi dobrým synom a manželom, otcom , ale myslim , ze mu to prerastlo cez hlavu a skončil takto.Prosim poradte mi , pripadne usmernite kde hľadať pomoc. Kde začať , prvé kroky ktoré je nutné urobiť, mám strach o neho.
    Prosím o anonymitu.
    Dakujem.
    Váš článok ma posilnil a dodal silu vyhľadať pomoc pre syna, ktoreho mám nadovšetko rada.

  83. Peter 2. mája 2017

    Prosím o radu mám syna s týmto prípadom a to ste to písali a neviem si stým rady
    sme kvôli tomu rozhadaná celá rodina

  84. Lee 9. mája 2017

    Dobrý deň…
    Mám dlhodobý problém s manželom. Až po 13 rokoch manželstva sa mi otvárajú oči. Pije a už je snim na nevydržanie. Každý deň urobim všetko zle, nič nerobim dobre. Všetko robim naopak. A to ani neni moc opity, len musi mať tu svoju hladinku…
    Stavali sme spolu dom,( teda iba ja som ho chcela to su jeho slova), a teraz ked už byvame tak vsetko je úplne inak ako som si predstavovala…hadka na hadke. Do toho všetkého, každý rok ak nebol na marodke, tak bol nezamestnaný. Cela rodina sme mu vždy pomohli s pracou, len nikde nevydrží dlho… a teraz je momentalne po roku zas nezamestnaný. A to splacame hypoteku a mame dve dcéry….
    Dnes sa mi ho podarilo konečne ho vyhodiť z domu. Praskli mi nervy. On odisiel…
    Neviem ako mam teraz jednat ak sa bude chcieť vrátiť spať??? Chcem ho poriadne vytrestat, nech vie kde je problém. Každú radu prijimam… viem že som dlho cakala na … ani neviem načo.

  85. Džejn 18. mája 2017

    Lee
    Dobré si urobila.musí sa ísť liečiť, ak sa chce vrátiť domov, musíš byť neoblomná…

  86. Zia 13. novembra 2017

    Lee

    Máš výčitky že si vyhodila muža?

    Je to normálne keď si žila s chorobný pijanom.

    Stále ti choro vyčítal banality a vytvoril u teba chorôb ú zodpovednosť pocit neschopnosti.

    Prestaň. ČÍTAJ O ASERTIVITE.

    NEPRASKLI TI NERVY, UROBILA ZDRAVÚ VEC. TVOJA PSYCHIKA REAGOVALA ADEKVÁTNE.

    A počúvaj ľúdí keď ti píšu že NETRÁP SA. NEVY ČÍTAJ SI NIČ.

    CHÁPEM ŽE HO MILUJEŠ, ALE UŽ HO ĽÚBIŠ CHOROBOU LÁSKOU AKO MATKA SVOJE DIEŤA.

    UŽ ho nemiluješ ako svojho partnera ale vidíš v ňom oporu v ktorom si chcela vidieť ale nevidela si.

    Len si žila v sne že raz možno.
    My sme také. Dúfame a veríme. Je to materinský pud, ženská predstava o láske ktoru si v MANŽELOVI NIKDY NEMALA LEN SNÍVALA.

    KĽUD. TO SA ČASOM VYRIEŠI. MUSÍŠ SA OBKLOPIŤ ĽUĎMI KTORÝCH SI pri ňom nenavštevovala lebo si bola stále v strese s manžela. Rozvod. A dom prepíš na syna. Muž tak nedostane nič. Lebo inak by pil.

    Keď sa časom spamätá tým ze mu teraz pomáhaš aby klesol na dno a spamätal sa.

    Len tak ho zachrániš keď nebude mať na alkohol a konečne vytriezvenie do reality.

    Prípadne navštevuj terapeuta ktorý ti aspoň podľa zákona zdravotnej starostlivosti môže 5 mesiacov preplatením poisťovne pomôže. Hľadaj však odborníka s certifikátmi KBT alebo inými. Obyčajný terapeut čo ťa len počúva nie je odborník. Terapeut ta ma aktívne počúvať a usmerniť tvoje narušené vnímanie reality pre traumy.

    Držíš sa. Alebo mi napíš čo sa stalo od mája. zi. new.

  87. Len ja 18. novembra 2017

    Mám také isté problémy s alkoholickým manželom, v poslednej dobe je stále naložený v alkohole.Nepomáhajú ani prosby,ani výčitky,ani hrozby.Včera bol taký ožratý,že nedokázal ani stáť na vlastných nohách a ani krok urobiť.Museli sme ho podopierať,aby sa dostal do bytu a následne aj povyzliekať.Komunikácia o ničom,nebolo mu vôbec rozumieť.Uložil sa na postel a zvalený z nohami na podlahe zaspal.Po 1 hod.sa zobudil a ožran bol hladný!Len by nedostal jesť,to by to tu vyzeralo.Bola u nás moja mama a tá radšej na druhý deň ráno bez slova odišla.(podotýkam,že bola u nás preto,že mala haváriu v byte -vytopil ju sused a v byte jej robia rekonštrukciu a nedá sa tam byť.)hanbila som sa pred ňou ako pes,lebo doposiaľ som to že chodí takýto ožratý ,pred mojou rodinou tajila.Nechcite vedieť ,čo som si vypočula od mamy,že načo žijem s takým človekom čo mi zničil a ničí celý život.No,ale kam pôjdem?ono je to ľahké povedať,že odísť z domu,byt máme odkúpený a polovica je jeho.Keby som odišla,to by som ešte aj jeho nezaplatené dlhy za byt platila.Mám toho už dosť,najradšej by som bola keby neexistoval.Miesto lásky nastúpil ODPOR a hnus voči nemu.

  88. Somnadne 17. decembra 2017

    Dobry den mam vazny problem z mamou alkoholickou a neviem si dat rady pomahame jej vsetci pije az dokym nepada na zem ked trochu vytriezve zase bezi pit ked som jej akryl palenky vina tak ten ailny abstak bol taky velky ze zacala mi nadavat bit ma skrabat ma aby som ju pustil do krcmy alebo ai vypit

  89. Miro 17. decembra 2017

    Somnadne tým, že jej pomáhate ešte zhoršujete jej alkoholizmus, lebo o to viac môže piť. To že má ťažkosti pri abstinencii už je signál, že vec by mal riešiť lekár. Len ak ona nechce, tak potom ste v podstate bezmocný.

  90. Nika 28. decembra 2017

    Je to pravda.

  91. Peter 29. januára 2018

    Jediný spôsob ako zachrániť alkoholika je nechať ho padnúť na úplné, úplné dno bez mantinelov a nárazníkov. Žiadne protialkoholické liečenia (úspešnosť liečby menej ako 20%) ani resocializácie (úspešnosť liečby okolo 8%) nepomôžu ak ich alkoholik prejde s túžbou vo svojom vnútri piť ďalej. Čím skôr, tým je väčšia nádej na jeho záchranu. Manželky, manželia, priatelia, priateľky – pokiaľ pije bez kontroly manžel, priateľ – je potrebné sa čo najskôr odlúčiť a proces nenaťahovať na viac rokov – závislosť na alkohole je jedna z najtvrdších fyzických a psychických závislostí na tomto svete porovnateľná zo závislosťou na iných tvrdých drogách.

  92. Lee 18. februára 2018

    Zia nič sa nezmenilo… chlap sa vrátil po dvoch dňoch domov ( spal u susedov), ako keby nič. Bola som v práci.
    Sľuboval že prestane, že nás nechce stratiť. Týždeň držal pôst.👍
    Dcéry sa snažim nezaťažovat, ale oni sa pár krát ocitli v našich hádkach. A ani to nepomohlo, že už aj oni si zastavaju mám a povedia mu že nech tolko nepije. No katastrofa.
    A nedaj boh že sa vzoprem no koniec… psychicky teror. Dôležity ako hovno…
    Aspoň mam skvelich ludi okolo seba a psychicky mi pomáhajú
    Ako píšu viacerí. Že tento človek sa mi začal zhnusovat… nemôžem ho už ani cítiť. Vyhýbam sa jeho spoločnosti.
    Odišla by som aj hneď, ale dom ktorý som strašne chcela, peniaze ktoré moji rodičia vrazili do tohto domu nechcem len tak nechať. Rozvod je najmenej, ale dievčatá nechcú odísť z domu, konečne po 10 rokoch maju svoje izby, svoje hniezda…
    On ma nema z coho vyplatit a predať dom nechce.
    Tak fakt neviem čo s tymto našim problémom.

  93. eena 1. marca 2018

    Keď toto čítam je mi smutno. O to viac, že sama som tým od detstva prešla. Otec alkoholik, ktorý nepil len cez víkendy – to sme chodili k jeho mame a vtedy sa držal. Cez týždeň sme stále tŕpli kedy sa vráti domov – bol vždy opitý a vtedy vyrývačný. Nebil nás, ale v noci vedel aj 300 x (a to nepreháňam) prísť k nám do izby a vykrikovať kadejaké bludy. Mama sa starala bola aj vysoko postavená ale časom asi z nemohúcnosti začala piť aj ona. Ja ako 12 ročná som začala zastupovať rodičov aj u sestry – variť, hrať sa, aj na rodičovské ísť. Tie pocity čo som zažívala, keď som došla domov mama chrápajúca na gauči v kuchyni bordel ako v tanku lebo sa tvárila, že niečo robí neprajem nikomu. Do toho strach kedy sa dotrepe spitý otec… Keď to bolo už aj s ňou zlé a hrozil jej vyhadzov z roboty otec sa zmobilizoval zo dňa na deň prestal sám piť a mamu odviezol na liečenie. No v čase keď nepil to bol úžasný človek – dnes sa na to pozerám tak, že paradoxne som mala radšej asi jeho ako mamu ( v istom zmysle egoistku a karieristku). No tesne pred koncom maminho liečenia otec náhle zomrel. Mama sa vrátila a do šoku, ale nepila. Starala sa o sestru ( ja som už bola vydatá) zvládla ju nechať vyštudovať a 20 rokov bol pokoj. Sestra sa vydala ( ja som sa stihla dvakrát rozviesť) ale obe sme z domu, ja v meste kde býva mama sestra v zahraničí. Mama je na dôchodku a znova začala piť – sama doma. Zvládne denne aj dve fľašky tvrdého plus pivo. Rok sa to snažíme riešiť. Ja som tam chodila stále – takmer denne, aby sa necítila sama, ale evidentne zbytočne. Aj psychiatra som vybavila, keď s tým súhlasila, no kým prišiel termín tak si to rozmyslela a išla som tam nakoniec sama. A rada psychiatra bola taká ako čítam tu – nechajte ju spadnúť na dno. Ale ako – má 70 rokov, býva sama, pije sama doma. Je strašne tvrdohlavá a hrdá či čo. Skúšala som vplývať na ňu po dobrom – pýtať sa čo ju trápi, spomínať to ako ju máme radi, že má vnúčatá, ktoré chcú mať babku… Pritakala, aj chvíľu prestala piť ale po pár dňoch lietala v tom zase. Ja sa cítim kvôli nej strašne, ale predvčerom som sa však k nej ani nedostala – vyhodila ma cez zavreté dvere. A povedala som si teda, že dosť. Chceš mať pokoj a mám vypadnúť ako doslova povedala – tak to teda tak maj. Bojím sa len toho, že ak sa jej niečo stane – čo je viac ako pravdepodobné, tak sa to dozviem až keď začne smrdieť – tvrdo povedané, ale je to tak. Musím po 35 rokoch (mám 43) myslieť aj na seba, ale je to ťažké – od detstva som akosi stále preberala zodpovednosť aj za druhých na seba. Všetko zlé mám tendenciu dávať za vinu sebe – aj túto mamu – asi až choro si vyčítam, že som sa jej málo venovala, že preto, že ja som mala dve stroskotané manželstvá sa ona trápila a pod. No rozumom viem, že jej niet pomoci. Ja mám dve vysokoškoláčky a jedného 12 ročného syna s cukrovkou, dve práce aby som ich uživila … A viem, že rozumné je povedať si, že nie som zodpovedná za jej chovanie, ale v srdci to bolí. No inej cesty evidentne niet. Viem to a aj tak sa trápim…

  94. Verca 18. apríla 2018

    Dobry vecer , u nas piju obaja rodicia a nevieme co mame robit s nimi bojime sa o brata ten tam snimi este byva no nevychadzame dobre s rodicmi od vtedy. Nevieme ako sa mame pohnut dalej s liecenim nesuhlasia a otec sa uplne opustil. Dakujem

  95. Miro 19. apríla 2018

    Verca nesúhlas a izolácia sú asi to jediné, čo môžete spraviť.

  96. Tolerantná 7. mája 2018

    Všetko je pravda! Aj v ostatných článkoch, ktoré som doposiaľ čítala. Ale čo s tým, keď žijem 11 rokov s priateľom, nie manžel, moje dve deti , tínedžeri, žiaden rozvod. Spoločne postavený dom, on rodičov s domom má, no moji už nežijú. On by mal kam ísť, ja nie. Posledných päť rokov sa to stupňuje slovným napádaním, urazkami , nadávkami všetkým nám. Úplne ,, najlepšie,, keď som v nočnej a deti mi volajú ako vystrája, alebo toť v nemocnici prevezená z nočnej s obličkových záchvatom . Už ani sms rodičom nepomáha, neveria nám, vraj chcú dôkazy… A tak zrejme cíti ich podporu, tak je na koni. Takže ľahko radiť, no ako sa ochrániť. Naposledy mu už mykalo pravačkou tak si myslim, že najbližšie bude fyzický útok.
    Stupňuje sa to. Som už však rozhodnutá volať políciu. Ak nepomáha obrátiť sa na rodičov, tak inak… Držte mi palce, že nepoľavim v rozhodnutí. Najväčšie obavy mám o psychiku detí.

  97. Zuzana 26. mája 2018

    V každom prečítanom príspevku som našla niečo,čo sa týka aj mňa. Som 17 rokov vydatá za alkoholika a je to peklo na zemi. Jediné moje šťastie je,že som zatiaľ ešte vždy celkom silná osobnosť.Inakšie by som už dávno skončila na psychiatrii. Manžel (ako som sa pre mňa neskoro dozvedela)pil od pubertálnych rokov.Otca mal alkoholika a spolu chodili po krčmách.Nič z toho som ani len netušila,keďže jeho kresťanská rodina všetko tajila a jeho kamaráti mi tiež nič nepovedali.Už na našej svadbe bolo zle a odvtedy je to na dennom poriadku.Bolo spomenuté,že piť začnú zakomplexovaní a neistí ľudia. A je to tak.Môj muž za triezva nevie zo seba vysúkať jednu súvislú vetu,všade po úradoch s ním musím chodiť aj ja.Veci vybavíme,potom sa opije a ja sa zrazu dozviem,aká som neschopná a ako sa za mňa musel hanbiť.Nadávky na moju adresu sú na dennom poriadku.Všetky dvere v dome mám rozkopané,skrine zničené,sklenené výplne porozbíjané.Máme dve deti.Dcéra má 16,syn 15.Za celý svoj život nič iné nepoznajú,len krik,ako ich otec nadáva ich mame,je viac nezamestnaný ako v robote,každé Vianoce,každé sviatky,každé prázdniny len peklo v dome. Celé noci nespíme,lebo keď nespí on,nebudeme ani my.Chodí nám do izieb,reční,svieti svetlo,púšťa telku i rádio naraz a vôbec neberie ohľad na to,že my ráno vstávame.Keď sa ožerie,nejde do roboty.Počas tých rokov,čo sme spolu,bol viac nezamestnaný ako v robote.A najhoršie bolo,keď nerobil pol roka,nepoberal nijaké peniaze a ešte ho aj vyradili z evidencie,lebo sa ožral a nešiel sa podpísať.Urobil dlh na zdravotnej poisťovni,ktorý som ja musela vyrovnať.Žili sme z jedného platu a on sa ožieral naďalej.Deti ho nenávidia,doma nič nerobí,len v krčme sedí a potom ožratý a vrieskajúci ide po celej dedine domov.Celý chod domácnosti je len na mne. On ani len netuší,kde všade treba dávať peniaze. On len natiahne ruku a daj mi moju výplatu.Podľa neho ja mám robiť na účty,inkaso,nákupy,splácať úvery a on celú svoju výplatu môže prepiť.Mám zdravotné problémy a tie zo srdcom vďaka nemu.A keď idem k lekárovi,tak jediné,čo mi vie k tomu povedať je to,že mi nič nieje a že sa chodím len kurviť.Na psychiatrii bol kvôli alkoholu dvakrát zavretý a bolo to na figu.Jemu nič nieje a jeho žena chce viac ako on,aby sa šiel liečiť.Pustili ho po týždni v tých najhorších absťákových stavoch,vynadal mi ako psovi a hneď sa šiel ožrať.Nikto,čo da týka štátu,nepomôže chudákovi,ktorý žije s pijakom.A odísť od neho niet kam.Môj otec už nežije a s mamou sa už tri roky nestýkam,kvôli môjmu bratovi,ktorý je tiež neliečený psychopat.A ona s tým nechce nič robiť.Ale to je iný príbeh… Najhoršie na tom je to,že mi nechcú veriť,že môj muž je ožran a psychopat,lebo v spoločnosti sa vie dokonale pretvarovať.Je to narcistický despota a chrobák Truhlík v jednom.Neviem,čo budem robiť,peniaze na rozvod nemám a ani na samostatné fungovanie.A je to svätá pravda,že ožrani potrebujú rodinu len na to,aby mali zabezpečené svoje životné potreby.Oni sa o rodinu starať nemusia…Sú to hajzli a sebci najhrubšieho zrna.Ten môj teraz prišiel z krčmy domov a už robí krik a kope do dverí.Zase dnes bude veselo…

  98. ali-baba 3. októbra 2018

    Zuzana, niektore vety su ako cez kopirak… tiež keď pride domov vystraja, vyvadza, kope, pravidelne rozbije varnú konvicu /Nedovolí mi spať, zažína mi v izbe svetlo, že keď on nespí , ani ja nebudem.Deti odišli z domu.Mladšia nás nenavštevuje.Povedala aj mne, ak neodideš od neho, nie si normalna..Problem je , že ako živnostník si neplatil odvody.Keď sa to začalo kopiť, požical si v nebankovke.Nakolko platil viac menej nepravidelne/alebo vôbec/narastlo to do tisicov..Dcera mu požičala peniaze.Už to je asi 3 roky.Doteraz jej nevratil ani cent.Samozrejme s alkoholom neprestane .Keď nemame peniaze ani na chleba, zoberie si alkohol a cigarety na sekeru.Tiež som už odišla.Asi najvačšia chyba je že som sa aj vratila.Robila som rôzne práce v zahraničí, bez zmluvy..Deti su dospele,nežiju s nami a nezaujima ich to.Jeho rodina ho ignoruje, nikto nas nenavštevuje , ale nikto mu ani nič nevyčíta.Beru to ako samozrejmosť.Jeho otec bol tiež opilec.Strácal peniaze, prepadli ho cigani a obrali..take debilne vyhovorky.ako keby bolo treba opilca prepadavať.. ten strati aj hlavu.Ked ide navštivit matku, da mu flasu..Ja nemam rodičov, nemam v tomto momente ani kam ist.Mam za sebou 2 operacie, čaka ma ďalšia.Myslim že je to spojene s tym alkoholom.Nemusim vysvetlovať, že ked ste PN tiež musite niekde byvať a mať nejake zazemie .Teraz je oktober, vonku teploty okolo 12 stupnov, a my nemame ani na to kurenie./Aj tam je dlh/Okolie?Keď som povedala kmotre že boužial , ma to v rodine , a čo videl doma, to robi aj tu..povie že to mohlo byť celkom inak a ktovie ako sa chovala svokra.. fakt komicke , keď vam toto povie najlepšia kamaratka..čo možete čakat od ostatných?keď je triezvy, je to majster sveta.Je totiz zručny remeselník..ale ked sa opije, pili drevo aj s motorovou pilou naloženy v alkohole../od nikoho nič nečakam a asi naozaj je najlepšia alternativa odisť../a nevratit sa/.

Pridajte komentár:

Napíšte váš komentár k článku...

Vyplňte ešte: